Hádanka #16049:
Spája hory, mestá aj mláky po daždi.
Nevyrastám z kvetu ani z kmeňa, no stále sa hýbem jedným smerom. Keď som úzka, šepkám, a keď sa rozlejem, mením krajinu okolo seba.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Spája hory, mestá aj mláky po daždi.
Nevyrastám z kvetu ani z kmeňa, no stále sa hýbem jedným smerom. Keď som úzka, šepkám, a keď sa rozlejem, mením krajinu okolo seba.
Cesta bez dverí, no všetko vedie ďalej.
Začínam nenápadne v horách a neskôr sa mením na široký prúd, čo delí krajinu. Nepýtam si lístok ani cestovný plán, no viem spojiť mestá a napájať polia.
Neviditeľný hráč v korunách stromov
Raz šepkám, raz pískam a inokedy sa preženiem tak silno, že rozkývem stromy. Nevidno ma chytiť do ruky, no všetci vedia, kedy som prišiel.
Tichá stráž nad dolinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením vietor aj počasie okolo seba. Zo mňa sa rodia potoky a na mojich pleciach drží sneh dlhšie než v doline.
Nevidno ma, ale cítia ma lístie aj tvár.
Všade ma počuješ skôr než ma uvidíš. Keď zosilniem, ohýbam konáre, žením oblaky a nosím vôňu lesa ďaleko odtiaľto.
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem zavrieť dvere aj okno. Nevidno ma, ale listy podľa mňa tancujú bez hudby.
Kamenný vrchol nad oblakmi
Z diaľky pôsobím pokojne, no môj tvar mení vietor, mráz aj voda. Kto ma chce prejsť, musí rátať s výškou, nie s cestou rovnou ako stôl.
Stojím, no stále sa mením
Na jar nosím drobné puky, v lete dávam tieň a na jeseň sa prefarbím bez štetca. Moje roky sa dajú spočítať na letokruhy, hoci vonku vyzerám vždy trochu inak.
Plynem sa hýbem, no mám aj svoj smer
Začínam ako malý prameň a po ceste prijímam ďalšie vody. Niekedy som pokojná, inokedy sa ponáhľam cez kamene a mosty.
Čo rastie smerom k nebu
Z diaľky pôsobím ako stála hranica, no zblízka ma tvoria svahy, chodníky a vietor. Na mňa sa nekráča jedným krokom, ale vytrvalosťou.