Hádanka #16476:
Zo zeme vyčnieva vysoko a búra obzor.
Z diaľky vyzerám ako strážca krajiny a môj vrchol býva často v oblakoch. Nepohnem sa z miesta, no ľudia na mňa radi vystupujú.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #16470:
Meniem sa s ročnými obdobiami, no nikam nechodím
V lete dám tieň, v zime držím len holé ramená. V sebe nosím roky aj príbehy vetra, hoci sa neviem pohnúť z miesta. Čo som?
Hádanka #16463:
Tichý stĺp života v lese
Nie som len kmeň a konáre. V lete dávam tieň, v zime ostávam pevný a cez rok držím v sebe vtáky, vietor aj meniacie sa farby.
Hádanka #16456:
Neviditeľný pohon krajiny
Nebrzdiem cestu, no viem roztočiť mlyn aj rozvlniť hladinu. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj za rohom domu.
Hádanka #16447:
Stojí vysoko, no nie je strom.
Z diaľky vyzerám, akoby som sa dotýkal oblakov. Keď na mňa stúpaš, vzduch redne a cesta sa mení na boj s vlastným dychom.
Hádanka #16439:
Držím zem, no stále rastiem vyššie
Mám korene hlboko v zemi, ale ruky dvíham k nebu. V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy, akoby som sa lúčil.
Hádanka #16432:
Strieborná cesta krajinou
Nesiem vodu z hôr do diaľky a cestou sa kľukatím, ako by som si hľadal vlastnú stopu. Pri mojom brehu rastú stromy a mosty ma pretínajú bez toho, aby ma zastavili.
Hádanka #16426:
Tichý obor, čo mení počasie pod nohami
Z diaľky som len tmavá hrana na obzore, no zblízka ma tvoria kamene, sneh aj strmé steny. Keď sa na mňa šplháš, vzduch redne a každý krok je o trochu ťažší.
Hádanka #16420:
Nevidíš ma, ale viem pohnúť celou krajinou
Niekedy iba šepkám v korunách stromov, inokedy trhám dáždniky z rúk. Nemám tvar ani farbu, no keď zosilniem, cítiš ma na koži aj v ušiach.
Hádanka #16413:
Cesta, čo nikdy nestojí
Nechodím po chodníku, no viem si vyrezať vlastnú trasu cez lúky aj skaly. Niekedy som pokojná, inokedy sa valím tak rýchlo, že ma počuť skôr, než ma vidíš.