Hádanka #14872:
Krivím cestu, no idem stále dopredu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená aj pramene z mnohých strán. Môžem byť úzka ako stuha, ale aj široká a lenivá; bez mňa by sa krajina vyfarbila úplne inak.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Krivím cestu, no idem stále dopredu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená aj pramene z mnohých strán. Môžem byť úzka ako stuha, ale aj široká a lenivá; bez mňa by sa krajina vyfarbila úplne inak.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Narodím sa vysoko v horách a cez údolia si razím vlastnú stopu. Som úzka, no viem rozliať sa do šírky, a bez mostov by si ma len ťažko prekročil.
Rastie pomaly, no drží krajinu pohromade.
Mám korene hlboko v zemi a konáre natiahnuté k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v lese ma neprehliadneš.
Stojím vysoko, no nepohnem sa ani o krok
Z diaľky ma vidíš skôr než počuješ rieku pri nohách. Môžem byť holá, zasnežená aj zalesnená, no vždy čnievam nad krajinu. Čo som?
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Raz len šepcem v korunách stromov, inokedy rozvlním hladinu aj oblak prachu na ceste. Nemám ruky ani nohy, a predsa viem tlačiť všetko, čo je ľahké.
Nevidno ma, ale hýbem svetom.
Na stromoch kreslím tanec a na lúke mením smer trávy. Keď zosilniem, zatvárajú sa dvere aj okná.
Niekedy šumím ticho, inokedy bubnujem na strechy.
Padám z výšky, no nie som kameň. Keď ma je veľa, zem vonia inak a chodníky sa menia na lesklé pásy.
Vysoká, tichá a s vrcholom v oblakoch.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa obrovská a schodná len pre odvážnych. Niekedy ma pokrýva sneh, inokedy kamene a lesy na svahoch.
Nevidíš ma, no všade mením smer vecí
V lese ohýbam konáre, na kopci zjemňujem kroky a pri mori viem rozbúriť hladinu. Nemám tvár ani ruky, no keď prídem, cítiť ma v každom pohybe.
Nemám nohy, ale nesiem oblohu bližšie
Zo spodu pôsobím pevne a mlčky, no z diaľky sa mením s hmlou a svetlom. Čím vyššie ku mne ideš, tým viac vzduchu počuješ namiesto ľudí.