Hádanka #16573:
Stojím vysoko a mením obzor
Z diaľky som len silueta, no zblízka ma delia svahy, kamene a ticho. Kto ma chce zdolať, musí ísť stále vyššie, aj keď sa zdá, že sa nepohnem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko a mením obzor
Z diaľky som len silueta, no zblízka ma delia svahy, kamene a ticho. Kto ma chce zdolať, musí ísť stále vyššie, aj keď sa zdá, že sa nepohnem.
Kreslím krajinu aj bez ceruzky.
Raz som úzka, potom široká, ale stále si pamätám cestu z hôr až k moru. Nesiem kamene, odrážam mosty a nikdy nestojím na mieste, hoci ma ľudia často kreslia ako čiaru.
Na mape som len tvar, v teréne výzva.
Zo zeme sa dvíham bez krokov a môj vrchol býva často v oblakoch. Neutekám ani neplávam, no mením vietor, výhľad aj odvahu tých, čo ku mne mieria.
Cesta, ktorú nevidno na mape ako ulicu.
Začínam tenkým pramienkom vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie pramene. Nie som more, ale viem doň dobehnúť bez toho, aby som sa zastavil.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko, no dozrievam až nižšie, keď sa ku mne pridajú menšie prítoky. Môžu ma prehradiť, ale aj tak si vždy hľadám novú cestu ďalej.
Putuje krajinou bez zastavenia
Rodím sa vysoko, no neostávam na jednom mieste. Kľučkujem medzi brehmi a ľudia mi stavajú mosty, aby ma prešli.
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy sa opieram o rybárske siete pri mori. Neviem stáť ani tiecť, ale bez môjho pohybu by sa veľa vecí ani nepohlo.
Cez krajinu si hľadám vlastnú cestu, aj keď ma nikto nevedie.
Rodím sa vysoko a cestou zbieram pramene, kamene aj mosty. Niekde som pokojná, inde sa ponáhľam, no vždy smerujem ďalej.
Na mape som len znak, v teréne výzva
Zo široka ma vidno už z diaľky a môj vrchol býva v oblakoch. Keď na mňa ľudia idú, počítajú kroky aj dych, lebo stále rastiem pred nimi.
Viem rásť bez nohy a stáť bez hlasu.
Narodím sa z malého semena a roky sa učím dotýkať oblohy. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam šaty a v zime stojím nahý, no stále na mieste.