Hádanka #15073:
Keď príde, zem sa zmení na zrkadlo
Niekedy prídem potichu, inokedy bubnujem na strechy tak dlho, až sa všetko leskne. Bez mňa by kvety i potoky mali oveľa smädnejšie dni.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď príde, zem sa zmení na zrkadlo
Niekedy prídem potichu, inokedy bubnujem na strechy tak dlho, až sa všetko leskne. Bez mňa by kvety i potoky mali oveľa smädnejšie dni.
Nebeské kvapky bez parapetu
Prichádza v tenkých nitkách aj v hustom závoji a mení suchú zem na lesklú. Nevidíš ju vo vreci ani v pohári, ale cíti ju každý strom.
Keď obloha zmĺkne, prídem ja
Najprv sa len schovám v oblakoch, potom sa ozvem na strechách, listoch aj cestách. Niekedy prídem krátko, inokedy tak vytrvalo, že sa všetko leskne.
Prichádza bez dverí, no všetko navlhčí
Nevraví ani slovo, a predsa zrazu šuští strecha aj tráva. Niekedy je len jemný závoj, inokedy bubnuje tak dlho, až sa cesty lesknú ako sklo.
Má telo, čo rastie do výšky a pamätá si roky
Stojím na jednom mieste, no každú jar sa mením. Mám korunu, kmeň a ticho držím v sebe letokruhy, ktoré prezrádzajú môj vek aj suché roky.
Držím tieň, ale nepohnem sa z miesta.
Mám korene hlboko v zemi a konáre vysoko k nebu. Na jar sa obliekam do listov a v lete dávam chladný tieň.
Keď sa pozeráš hore, mením obzor
Zo zeme vyzerám ako spánok krajiny, no prechod cez mňa vie poriadne preveriť dych. Na vrchu býva ticho, ale cesta tam tichá rozhodne nie je.
Vidíš ma, ale nikdy ma neuchopíš
Na liste sa prejdem bez nôh a v korunách stromov viem znieť ako šepot aj pískanie. Keď zosilniem, prinášam zmenu počasia aj pohyb do tichého lesa.
Nevie stáť na mieste ani na chvíľu
Rodím sa vysoko a putujem nízko, kým si nájdem širší priestor. Niekedy som pokojná, inokedy beriem so sebou lode aj mosty v myšlienkach.
Tvorím cestu, aj keď sa nikdy nevraciam.
Začínam potichu v horách a potom beriem so sebou všetko, čo stretne môj tok. Pretekám krajinou, kým sa nepozdvihnem v inom objatí.