Hádanka #16650:
Neviditeľný, no cítiť ma všade
Niekedy šepkám medzi stromami, inokedy viem poriadne zatriasť oblakmi. Nepatrím do rúk, ale rozhýbem listy aj plachty na vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný, no cítiť ma všade
Niekedy šepkám medzi stromami, inokedy viem poriadne zatriasť oblakmi. Nepatrím do rúk, ale rozhýbem listy aj plachty na vode.
Nevieš ma chytiť do ruky, a predsa ma sleduješ očami.
Rodím sa vysoko, no rastiem smerom dolu cez údolia. Niekedy som tichá a úzka, inokedy hučím tak, že prehluším les aj vietor.
Neviditeľný pohyb v korunách
Nevidíš ma, no ohýbam trávy, roznášam vône a tlačím oblaky cez oblohu. Keď zosilniem, počuť ma v stromoch aj na vode.
Ticho stojím, ale celý deň pracujem.
Zakoreňujem sa hlboko v zemi a nad zemou nosím tieň, v ktorom si oddýchneš. Na jeseň sa prefarbím, no bez vetra sa nepohnem.
Nevidíš ma, no hýbem stromami aj vodou
Nepatrím do lesa ani na more, a predsa ma zaregistruje každý strom, plachta aj komín. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem ohnúť konáre a rozčerím hladinu.
Z diaľky vyzerá pokojne, zblízka vie prekvapiť.
Ráno ma môže zakryť hmla a večer ma farbí slnko do zlata. Keď na mňa ľudia vystupujú, vidia viac než len les a cesty pod sebou.
Tichý strážca krajiny
Korene mám hlboko a ruky dvíham k nebu, no nikam nechodím. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím farbami.
Stojím roky, no mením sa každý mesiac
Som domovom tieňa aj šepotu vetra. Zhora ma spoznáš podľa koruny, zdola podľa koreňov, ktoré sa skrývajú hlbšie než moja viditeľná časť.
Neviditeľný maliar nad krajinou
Prichádzam potichu a krajinu mením na pár minút. Nebol som maľovaný štetcom, no chodníky po mne voňajú zemou a listy sa lesknú.
Nevidno ma, no hýbem všetkým okolo
Niekedy len pohladím tvár, inokedy potrasiem stromami tak, že šumia. Nemám ruky ani nohy, no každý ma cíti na vlastnej koži.