Hádanka #15228:
Niekam sa ponáhľam, no nikdy nezastanem
Rodím sa vo svahu alebo v horách a k moru dorazím po dlhej ceste. Niekedy som úzka, inokedy široká, no vždy si nesiem vlastný prúd.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Niekam sa ponáhľam, no nikdy nezastanem
Rodím sa vo svahu alebo v horách a k moru dorazím po dlhej ceste. Niekedy som úzka, inokedy široká, no vždy si nesiem vlastný prúd.
Nad ňou je bližšie nebo
Z diaľky vyzerám pokojne, no zdola viem skryť cestu aj slnko. Ľudia ma šľapú krok za krokom, hoci ja sa nikam nepohnem.
Ticho rastie, no celý les si ho všimne.
Začína ako semienko ukryté v zemi a roky sa mení na tieň, vôňu aj domov pre vtáky. Keď príde vietor, jeho vetvy rozprávajú bez slov.
Cesta vody cez krajinu
Začínam ako tenký prúd a postupne zbieram ďalších menších pomocníkov. Nepokojne sa krútim medzi brehmi a nakoniec sa stratím vo väčšom cieli.
Raz som úzky pás, raz široká cesta vody.
Rodím sa vysoko, ale nefotím sa na jednom mieste. Obchádzam kamene, zjemňujem brehy a nakoniec sa stratím v niečom väčšom.
Cesta vody cez krajinu
Nevydržím stáť na mieste, aj keď ma občas spútajú kamene a mosty. Rodím sa vysoko a až po dlhej ceste sa stratím tam, kde sa moja voda rozpije do diaľky.
Voda, ktorá si vie nájsť vlastnú cestu.
Nechodím po ceste, ale stále niekam mierim. Obtekám kamene, spájam miesta a nakoniec sa strácam tam, kde je vody veľa.
Prídem nenápadne, no mením celý deň
Najprv ma počuť skôr než vidieť. Keď dopadnem na zem, listy sa lesknú a chodníky stíchnu; niekedy prinesiem úľavu, inokedy prekvapím bez varovania.
Keď prídem, vzduch rozpráva potichu
Najprv ma cítiš na lícach, potom ma počuješ na strechách. Bez maľovania viem zmeniť ulice na lesklé zrkadlo a záhrady na miesto, kde všetko hneď rastie živšie.
Príde ticho, ale vie prekvapiť.
Najprv cítiš vlhko vo vzduchu, potom začne bubnovať na strechy a listy. Keď sa skončím, cesty sú lesklé a kaluže pribudnú.