Hádanka #16736:
Stojím vysoko nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát krajiny a môj vrchol často mizne v oblakoch. Keď na mňa vyrazíš, stúpaš stále vyššie a vyššie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát krajiny a môj vrchol často mizne v oblakoch. Keď na mňa vyrazíš, stúpaš stále vyššie a vyššie.
Nechodím, a predsa sa ma krajina drží
Rastiem bez nôh a napriek tomu držím dvor, les aj vrch. V lete dám tieň, v zime zostanem len ako kostra proti oblohe.
Tečiem, ale nemám nohy
Nikdy nestojím dlho na jednom mieste a predsa ma vieš sledovať celé kilometre. Som cesta vody krajinou, kým ma niečo nezastaví alebo nezmení môj smer.
Keď prídem, krajina vonia inak
Na oblohe som najprv len šepot, potom bubnovanie na strechy a listy. Niekedy prídem potichu, inokedy prebudím celý les.
Stojím, aj keď vietor niekedy kričí
Mám korene v zemi a ruky vysoko nad hlavou, no nepohnem sa z miesta. V mojom tieni je chladno a na jar sa na mňa lepia zelené začiatky.
Obor, čo stojí na mieste
Zo spodku vyzerám ako malý svet, no môj vrchol často mizne v oblakoch. Neutekám, ale ľudia na mňa stále lezievajú.
Pohybujem sa bez nôh, no mením krajinu každý deň
Raz ma prejdeš po moste, raz sa do mňa len pozrieš z brehu. Vždy však idem ďalej, aj keď sa zdá, že stojím na mieste.
Kreslím cestu cez krajinu
Nevyrastám zo semienka a predsa sa hýbem od prameňa ďalej. Cestou zberám malé sestry a nakoniec sa stratím v inom veľkom objatí.
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo
Rozčesávam koruny stromov a mením hladinu vody na vrásky. Raz som len šepot, inokedy viem lámať dáždniky aj myšlienky na prechádzku.
Stojím vysoko, no nikam necestujem
Z diaľky vyzerám ako strážca krajiny a môj vrchol sa často stráca v oblakoch. Keď sa ku mne vydáš, cesta je strmá a dych sa skracuje.