Hádanka #15325:
Keď sa zdvihnem, zmením obzor na výzvu
Nechodím, no mením krajinu na skúšku dychu a nôh. Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že výška vie byť hlučná aj bez vetra.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa zdvihnem, zmením obzor na výzvu
Nechodím, no mením krajinu na skúšku dychu a nôh. Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že výška vie byť hlučná aj bez vetra.
Nepohnem sa, no mením výhľad na celé okolie.
Mám úpätie aj vrchol, no nie som stavba. Z diaľky bývam modrá, zblízka skalnatá a kto ma zdolá, ten vidí ďalej než údolie podo mnou.
Stojím celé roky a mením sa s časom
Na jednom mieste vydržím dlho, no v priebehu roka mením plášť aj náladu. V lete dávam tieň, na jeseň sa zo mňa sype šušťanie a vetru len odpovedám šumom.
Kvapky z neba
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom počuješ na streche a až nakoniec vidíš, ako mením chodníky na lesklé stuhy. Bez mňa by zem bola smädná dlhšie.
Dotýkam sa neba, no nohy mám na zemi
Z diaľky vyzerám ako veľký vrchol, čo stojí sám alebo v rade s ďalšími. Nie som strom ani dom, no cestovateľ pri mne vie, že výstup nebude krátky. Čo som?
Stojím aj tam, kde by sa dalo len pádať
Mám korene, ale nie som ukrytý pod zemou. Rastieme roky, no bez nás by les stratil tieň, šum aj útočisko pre vtáky.
Nezastavím sa, no mám vrchol
Môžem byť obarená slnkom aj zahalená hmlou. Keď sa na mňa pozeráš zdola, vyzerám, akoby som strážila krajinu.
Ticho stojím nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako prekážka, no zhora prinášam výhľad. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí.
Niekam sa ponáhľam a pritom nikam neutekám
Raz som úzka ako šnúra, inokedy sa rozlejem do širokého pásu a stále mierim jedným smerom. Nesiem cestu pre lode, kamene aj slová medzi mestami.
Tichý svedok rokov v lese
Na jednom mieste stojím celé desaťročia, no stále sa mením s každou jarou a jeseňou. Mám kmienok, korunu aj tieň, pod ktorý sa schová aj unavený vták.