Hádanka #15418:
Tichý strážca lesa
Stojím na mieste, a predsa sa mením s ročnými obdobiami. V horúčave dávam tieň, na jeseň zhadzujem plášť a v korune mi spievajú vtáky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca lesa
Stojím na mieste, a predsa sa mením s ročnými obdobiami. V horúčave dávam tieň, na jeseň zhadzujem plášť a v korune mi spievajú vtáky.
Nevidno ma, ale hýbem krajinu aj vlajky
Niekedy som len jemný dotyk na lístkoch, inokedy viem prevrátiť dáždnik naruby. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári skôr, než sa objavím v korunách stromov. Čo som?
Ticho rastie, no drží celý kraj
Zem ma živí, vietor so mnou rozpráva a dážď mi vracia silu. Počítajú podľa mňa letokruhy a v mojom tieni sa dá skryť aj horúčava dňa.
Keď prichádzam, vôňa zeme sa zmení.
Neklopem na dvere, no všetko sa zrazu leskne. Raz som jemný šepot, inokedy bubnovanie na streche, a bez mňa by sa polia len ťažko napili.
Keď sa zotmie nebo, prichádzam potichu.
Najprv len počuješ šum v korunách a potom začnú dopadať prvé kvapky. Po mne býva vzduch sviežejší a chodníky lesklejšie.
Cesta, čo nikdy nespí
Narodím sa vysoko, no na ceste ku mne pribúdajú ďalší spoločníci. Niekde som tichá, inde prudká, a bez mosta ma len ťažko prejdeš. Čo som?
Dom, ktorý vyrastá zo zeme
Najprv som len tenká línia v pôde, potom mi pribúdajú ramená a každý rok rastiem vyššie. Dávam tieň, šumím vo vetre a na jeseň sa viem premeniť na farby.
Stojím vysoko a dávam rozhľad
Keď ku mne stúpaš, vzduch býva chladnejší a cesta prudšia. Zhora vidíš ďalej než z údolia, no ešte stále som len súčasť krajiny.
Z diaľky ako múr, zblízka plný ciest
Nechodím, a predsa ma zdolávaš krok za krokom. Hore je chladnejšie, vietor prudší a výhľad väčší než pri mojom úpätí.
Má korunu, no nevládne
Stojím na jednom mieste, no každý rok sa mením: raz mám holé konáre, inokedy som plný listov. V mojom tieni sa dá schovať a v lese tvorím ticho aj vietor.