Hádanka #15487:
Držím nebo aj zem, no sám sa nehýbem.
Celý rok mlčky rastiem a do výšky si držím vlastný príbeh v kruhoch. Po vetre ma spoznáš skôr, než ma uvidíš, lebo šumím bez slov a dávam tieň.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Držím nebo aj zem, no sám sa nehýbem.
Celý rok mlčky rastiem a do výšky si držím vlastný príbeh v kruhoch. Po vetre ma spoznáš skôr, než ma uvidíš, lebo šumím bez slov a dávam tieň.
Ticho rastie do výšky
Zdola vyzerám ako dlhá cesta k oblohe, no hore ma často čaká chlad a menej vzduchu. Kto ku mne stúpa, zistí, že každý krok stojí viac síl než ten predchádzajúci.
Keď sa skryje slnko, prichádzam ja
Nepotrebujem, aby ma niekto nalieval z pohára. Padám z neba po kvapkách, šumím na strechách a mením pach lesa na svieži.
Neviditeľný maliar krajiny
Niekedy poháňam mraky, inokedy viem zo stromov vytriasť posledné listy. Cítiš ma skôr na koži než očami a mením sa rýchlejšie než obloha.
Stojím vysoko a mením sa podľa výstupu.
Čím vyššie ideš, tým je chladnejšie a výhľad širší. Môžem mať vrchol, svah aj chodník, ale nie som budova.
Rastiem pomaly, no držím krajinu pokope
Mám korene hlboko v zemi a korunu vysoko v svetle. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v búrke vydržím viac, než sa zdá.
Strážca nad krajinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa s počasím aj ročným obdobím. Na mojom svahu býva chladnejšie a na vrchole sa krajina rozlieva do diaľky.
Tichá stráž nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát zeme a čím vyššie ma zdoláš, tým chladnejší býva vzduch. Na mojom vrchole býva vietor silnejší a výhľad širší.
Rastiem pomaly, no pamätám si roky v kruhoch
Keď ma zraní búrka, zostane to na mne celé roky. Pijem zo zeme, dýcham cez listy a v lete dávam tieň, pod ktorým sa dá ukryť pred slnkom.
Cesta vody, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko v horách, krútim sa cez lesy a mestá a po ceste zbieram prítoky. Nakoniec sa stratím v mori alebo v inom veľkom vode.