Hádanka #15583:
Nevidíš ma, ale ohneš sa podľa mňa.
Keď prebehnem po poli, tráva sa vlní a na hladine riek robím kruhy. Nechyti ma do rúk, no cítia ma aj stromy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, ale ohneš sa podľa mňa.
Keď prebehnem po poli, tráva sa vlní a na hladine riek robím kruhy. Nechyti ma do rúk, no cítia ma aj stromy.
Nevidno ma, ale mením všetko okolo
Keď prídem potichu, tráva sa ohne a voda na hladine sa rozbeží do vĺn. Niekedy len šepkám, inokedy viem zatriasť aj stromami.
Neviditeľný pohyb okolo nás
Niekedy len jemne hladím lístie, inokedy zrazu trhnem vetvami a zmením smer v priebehu sekundy. Nemám tvar ani farbu, no podľa mňa sa mení hladina na jazere aj zvuk v korunách stromov.
Vidno ho, no nikdy ho nechytiš do dlane
Pohýna listami, rozvlní jazero a niekedy sa opiera do okien tak silno, až počuť jeho pískanie. Keď zmizne, zostane len ticho a chladnejší vzduch.
Má korunu, ale nie je kráľ
Stojím na jednom mieste, no v mojom tieni sa dá oddýchnuť. Na jar sa obliekam do zelene, na jeseň zhadzujem šaty a aj tak zostávam na svojom mieste.
Prichádzam potichu a mením krajinu bez slov.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, až potom vidíš na ceste drobné bodky. Dokážem ukryť výhľad na les aj zmeniť pach zeme na sviežu vôňu. Čo som, keď sa objavím z oblakov?
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam vysoko v horách, no nekončím tam. Beriem so sebou listy, kamene aj príbehy krajiny a potichu mením smer, kým sa stratím v diaľke.
Nevidno ma, no mením krajinu každú minútu
Nemám ruky ani nohy, a predsa viem ohýbať stromy. Raz som len šepot medzi listami, inokedy sa zmením na poryv, čo zatvorí okno. Keď utícham, príroda znie celkom inak.
Čím som vyššia, tým je vzduch redší
Z diaľky vyzerám pokojne, no moju tvár mení vietor, sneh aj dážď. Ľudia ma zdolávajú po serpentínach a z vrcholu býva svet akoby menší.
Neviditeľný šikovný pomocník v prírode
Niekedy len pohladí listy, inokedy sa opiera do stromov tak, že ohýba konáre. Necítiš ho v ruke, no vieš presne, kedy prišiel.