Hádanka #24233:
Cesta, čo si sama vytesáva smer
Nevyberá si dvere ani chodníky, predsa sa vie prestriť cez krajinu od prameňa až po ústie. Niekedy je pokojná, inokedy berie brehy so sebou, no stále tečie len jedným smerom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo si sama vytesáva smer
Nevyberá si dvere ani chodníky, predsa sa vie prestriť cez krajinu od prameňa až po ústie. Niekedy je pokojná, inokedy berie brehy so sebou, no stále tečie len jedným smerom.
Nevidno ma, no hýbem svetom okolo teba
Vieš ma cítiť na lícach aj v korunách stromov. Niekedy len šepkám, inokedy zatváram dvere a žením všetko, čo nie je pribité.
Tečie, no nemá nohy ani dvere
Rodí sa v horách, preteká krajinou a cestou si berie mená od miest, ktorými prejde. Nakoniec sa stratí vo väčšej vode.
Bez mňa by krajina mlčala inak.
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma každý pozná podľa prúdu. Cez hory sa pretlačím, cez mesto pretečiem a napokon sa stratím vo väčšej vode.
Vystúp vyššie a zmení sa svet
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ku mne stúpa, cíti váhu nôh aj dychu. Na vrchole býva iný vzduch a môj tieň sa cez údolia vie pretiahnuť až k ránu.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozčesať celý dvor. Nemám tvar, a predsa hýbem trávou, listami aj plachtou na šnúre.
Z diaľky pôsobí pokojne, no mení obzor aj počasie
Stojím bez pohnutia, a predsa ma čas pomaly pretvára. Na mňa sa lezie, z môjho úpätia tečú potoky a z môjho vrchu býva vidno ďalej než z lesa.
Príde potichu, ale počuť ho skôr než vidieť.
Najprv len zhustne vzduch a potom sa všetko leskne. Niekedy bubnujem na strechy, inokedy len šepkám v korunách stromov.
Čo si raz nájde cestu cez krajinu?
Začínam ako tenký pramienok a ďalej zbieram silu z dažďa aj potokov. Môžem ticho tiecť cez les aj hlučne padať cez kamene.
Stojím ako stráž, no nikam nekráčam
Z diaľky ma vidno skôr než cesty podo mnou. Niekedy ma zakryje hmla, inokedy sneh, a predsa stále čnievam nad krajinou.