Hádanka #15922:
Na mape ma vidíš už zďaleka
Neviem sa pohnúť a predsa som dôležitá pre krajinu. Z mojej strany často tečie voda, no ja sama sa len dvíham vysoko nad okolie.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #15914:
Vyrastám z krajiny, nie zo strechy
Z diaľky vyzerám, akoby som len stála, no do výšky ma formuje vietor, mráz aj čas. Kto ma chce prejsť, ten musí zdolať svahy, kamene a často aj sneh.
Hádanka #15902:
Zem sa tu dvíha vysoko k oblakom
Niekedy ma vidno už zďaleka, lebo stúpam nad krajinu a vrch mám často zahalený hmlou. Kto ma zdolá, ten si užije výhľad, ale aj namáhavé kroky.
Hádanka #15895:
Tichý strážca lesa, čo rastie celý život
Na jar nosím nové zelené ruky, v lete dávam tieň a na jeseň sa prezliekam do farieb. Nemám nohy, no zostávam na jednom mieste veľmi dlho.
Hádanka #15888:
Nad krajinou stojím ako tichý strážca.
Nechodím, no vrhám dlhý tieň cez údolia. Na vrchole býva chladnejšie a kto ku mne stúpa, musí si často oddýchnuť skôr, než uvidí obzor.
Hádanka #15879:
Voda, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vyššie v horách a cestou zbieram pramene, dažde aj potoky. Nikdy nejdem späť a napokon sa stratím v inom veľkom vodnom svete.
Hádanka #15872:
Kreslím cestu cez krajinu bez nôh
Nikdy nestojím na mieste, no stále som na tom istom svete. Niečo ma živí z prameňov a dažďa, a keď sa zúžim medzi brehy, viem znieť hlasnejšie než vietor.
Hádanka #15865:
Ticho stojím, no mením výhľady
Cestovateľ ma zbadá zďaleka, ale hore sa ku mne nechodí naraz. Na svahoch rastú stromy inak a z môjho vrcholu býva svet menší.
Hádanka #15858:
Niečo, čo cítiš skôr než uvidíš
Nevidíš ma, no hýbem konármi a roznášam vôňu lesa. Niekedy som len jemný dotyk na tvári, inokedy viem pohnúť oblakmi aj vodou.
Hádanka #15852:
Kreslím krajinu, aj keď nemám pero
Rodím sa vysoko a končím ďaleko, no cestou sa ku mne pridáva mnoho menších hlasov. Viem vyhĺbiť údolie, rozdeliť mesto aj pohladkať brehy bez jedinej ruky.