Hádanka #16073:
Tichý obor, čo rastie roky bez krokov
Mám korene pevne v zemi a ramená vysoko nad hlavou. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a vietor mnou vie poriadne zahrať.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obor, čo rastie roky bez krokov
Mám korene pevne v zemi a ramená vysoko nad hlavou. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a vietor mnou vie poriadne zahrať.
Tichý vrch, čo sa týči k nebu
Z diaľky ma vidíš skôr než les. Hore býva chladnejšie a cesta ku mne vie poriadne potrápiť nohy aj dych.
Cesta vody krajinou
Nemám začiatok len na jednom mieste a nikdy neostávam rovnaká. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a divoká, no stále si hľadám cestu ďalej.
Tichý domov pre vtáky aj tieň
Vyrastám pomaly a môžem byť nízky aj vysoký, no vždy držím spolu vetvy. V lete dám tieň, na jeseň šumím a v koreňoch pijem vodu zo zeme.
Spája hory, mestá aj mláky po daždi.
Nevyrastám z kvetu ani z kmeňa, no stále sa hýbem jedným smerom. Keď som úzka, šepkám, a keď sa rozlejem, mením krajinu okolo seba.
Cesta bez dverí, no všetko vedie ďalej.
Začínam nenápadne v horách a neskôr sa mením na široký prúd, čo delí krajinu. Nepýtam si lístok ani cestovný plán, no viem spojiť mestá a napájať polia.
Neviditeľný hráč v korunách stromov
Raz šepkám, raz pískam a inokedy sa preženiem tak silno, že rozkývem stromy. Nevidno ma chytiť do ruky, no všetci vedia, kedy som prišiel.
Tichá stráž nad dolinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením vietor aj počasie okolo seba. Zo mňa sa rodia potoky a na mojich pleciach drží sneh dlhšie než v doline.
Nevidno ma, ale cítia ma lístie aj tvár.
Všade ma počuješ skôr než ma uvidíš. Keď zosilniem, ohýbam konáre, žením oblaky a nosím vôňu lesa ďaleko odtiaľto.
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem zavrieť dvere aj okno. Nevidno ma, ale listy podľa mňa tancujú bez hudby.