Hádanka #17568:
Cesta vody krajinou bez zastavenia
Rodím sa vysoko v horách alebo z prameňov a nižšie sa ku mne pridávajú ďalšie potôčiky. Neprevážam ľudí, no viem prejsť celé krajiny až k širšej vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody krajinou bez zastavenia
Rodím sa vysoko v horách alebo z prameňov a nižšie sa ku mne pridávajú ďalšie potôčiky. Neprevážam ľudí, no viem prejsť celé krajiny až k širšej vode.
Nad obzorom stojím ako tichý strážca
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor ma neustále mení cez svetlo, sneh aj hmlu. Kto ku mne stúpa, zistí, že som vyšší, než sa zdalo od údolnej cesty.
Rastiem pomaly, no pamätám si roky
V lete dávam tieň a na jeseň podo mnou šuští koberec listov. Bez mojich koreňov by som neudržal ani vietor, ani vtáčie hniezda vysoko nad zemou.
Príde skôr než ticho po búrke.
Najprv ma zacítiš na vzduchu a až potom začnú byť chodníky lesklé. Som krátky hosť, ktorý vie zahrmiať do strechy, no nie vždy zostane dlho.
Stojím vysoko a dávam výhľad
Ľudia ku mne stúpajú, aj keď ich nohy protestujú, lebo z vrchu vidno ďaleko. Nie som dom ani strom, len tiché veľké teleso z kameňa a času.
Nevidno ma, ale mením všetko okolo.
Raz hladím tvár, inokedy trhám klobúky z hlavy a ohýbam konáre. Nemám ruky ani hlas, no keď sa rozbehnem, cíti ma každý strom aj plachta.
Tichý obor nad krajinou
Vyzerám, akoby som stála na mieste, no v skutočnosti sa mením podľa počasia aj ročného času. Hore býva chladnejšie, dole tečú potoky a ľudia ku mne chodia, keď chcú výhľad aj výstup.
Tečiem, mením smer a spájam brehy
Nemám nohy, no viem sa ponáhľať aj spomaliť. Z hôr prichádzam ako prúd a cestou občas kŕmim lúky, mestá aj mláky pri brehoch.
Prichádzam potichu, no mením celý deň.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom počuješ na streche a nakoniec vidíš, ako farby lesa stmavnú. Keď ma je veľa, zem vonia silnejšie a chodník zmizne v drobných kvapkách.
Niekedy ho cítiš skôr, než ho uvidíš.
V korunách stromov šuští, na kopci sa opiera do chrbta a dokáže rozvlniť vodu. Nevieš ho chytiť do ruky, ale cítiš ho na tvári. Čo je to?