Hádanka #1512:
Ticho stojí nad krajinou
Z diaľky sa zdá malá, no keď k nej prídeš bližšie, musíš dvíhať zrak. Niekedy ju pokrýva sneh, inokedy len tráva a skaly.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojí nad krajinou
Z diaľky sa zdá malá, no keď k nej prídeš bližšie, musíš dvíhať zrak. Niekedy ju pokrýva sneh, inokedy len tráva a skaly.
Putuje krajinou a mení sa pri každom kilometri
Rodí sa vysoko a zberá cestou všetko, čo mu príde do cesty. Niekde sa ukrýva pod mostom, inde sa rozleje do širokej hladiny, no vždy si hľadá vlastnú trasu.
Nevidíš ho, no cítiš ho
Rozcuchá vlasy, roztočí listy a vie si vypýtať cestu cez každý roh domu. Keď sa rozbehne medzi stromami, les šumí ako živý.
Cesta, čo tečie sama
Vyrastá vysoko v horách a cestou si hľadá vlastnú trasu. Raz je úzka a hlučná, inokedy široká a pokojná, no vždy smeruje ďalej.
Tichý tvor lesa, čo pamätá roky
V lete dáva tieň a v zime stojí nahý, no stále drží krajinu pokope. Nepohybuje sa z miesta, a predsa rastie vysoko k oblohe. V jeho korunách býva viac života než na chodníku pod ním.
Ticho stojí, no mení počasie aj výhľad
Z diaľky vyzerá ako pokojný obrys, no keď sa k nemu priblížiš, ukáže strmé svahy a skaly. Niekedy ho zakryje hmla, inokedy je prvý, čo sa zafarbí slnkom.
Koreňmi pije, korunou chráni
Stojí na jednom mieste roky, no mení sa s ročnými obdobiami. V lete dáva tieň, na jeseň stráca šaty a často v ňom býva celý malý svet.
Nevidno ho, ale mení krajinu každý deň.
Raz hladí lístie, inokedy šľahá cez údolia a do plachiet kreslí smer. Keď zosilnie, strom sa ohne bez dotyku a dvere zrazu vedia klopať samy.
Keď obloha zhrubne, zem sa mení
Najprv len šumí vo vzduchu a potemní deň, potom sa každý list leskne. Keď zosilnie, udiera do strechy, no po ňom sa často dýchá ľahšie.
Z malého semena vyrastie dlhý príbeh.
Má kmienok, korunu aj korene, no nechodí ani nehovorí. V lete dáva tieň, na jeseň mení farby a v lese sa bez neho krajina zdá prázdna.