Hádanka #16004:
Kamenný vrchol nad oblakmi
Z diaľky pôsobím pokojne, no môj tvar mení vietor, mráz aj voda. Kto ma chce prejsť, musí rátať s výškou, nie s cestou rovnou ako stôl.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný vrchol nad oblakmi
Z diaľky pôsobím pokojne, no môj tvar mení vietor, mráz aj voda. Kto ma chce prejsť, musí rátať s výškou, nie s cestou rovnou ako stôl.
Stojím, no stále sa mením
Na jar nosím drobné puky, v lete dávam tieň a na jeseň sa prefarbím bez štetca. Moje roky sa dajú spočítať na letokruhy, hoci vonku vyzerám vždy trochu inak.
Plynem sa hýbem, no mám aj svoj smer
Začínam ako malý prameň a po ceste prijímam ďalšie vody. Niekedy som pokojná, inokedy sa ponáhľam cez kamene a mosty.
Čo rastie smerom k nebu
Z diaľky pôsobím ako stála hranica, no zblízka ma tvoria svahy, chodníky a vietor. Na mňa sa nekráča jedným krokom, ale vytrvalosťou.
Na mape ma vidno, no z diaľky sa tvárim ako ticho
Keď na mňa pozeráš zdola, vyzerám obrovsky a chladno, hoci ma mení vietor, dážď aj sneh. Hore býva iný svet než dole pri úpätí.
Nevidíš ma, no mením smer všetkého okolo.
Kedysi som len pohladil lístie, inokedy sa opriem do okien tak silno, že počuť šum v celom dome. Nemám telo ani farbu, no stromom dávam vedieť, že som prišiel.
Nevidno ma, ale mením smer dymu aj listov.
Niekedy som len slabý dotyk na lícach, inokedy viem lámať konáre a hvízdať v medzerách. Nemám telo, ktoré by si chytil, no každý strom vie, že som prišiel.
Raz tichá, raz divoká, stále v pohybe.
Rodím sa vysoko v horách a k moru sa ponáhľam cez údolia. Môžu ma prejsť mosty, ale mňa nie je ľahké zastaviť, ani keď sa po mne plaví čln.
Stojím vysoko a zem sa mi zdá malá.
Na mape som len jeden bod, no v skutočnosti mám svahy, kamene a často aj sneh. Kto ma chce zdolať, nevyužije len oči, ale aj dych.
Prídem potichu a odídem v šume
Najprv ma cítiš na tvári, potom bubnujem do listov a striech. Nie som ani rieka, ani more, no viem obrátiť deň na mokrý a sivý.