Hádanka #15842:
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Raz pohladím lístie, inokedy rozvlním hladinu a pred búrkou viem pribrať na sile. Nemám ruky ani tvár, no môj dotyk cíti každý strom pri ceste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Raz pohladím lístie, inokedy rozvlním hladinu a pred búrkou viem pribrať na sile. Nemám ruky ani tvár, no môj dotyk cíti každý strom pri ceste.
Stojím roky na jednom mieste, ale stále rastiem.
Mám korene v zemi a ruky smerujúce k nebu. Na jar ma zdobia listy, v zime zostanú holé konáre a v lete dávam tieň.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Nevidíš ma, no stromom viem poslať nepokoj a plachtám na kopcoch zasa smer. Niekedy niesiem vôňu dažďa, inokedy len chladný dotyk okolo tváre.
Spadne a hneď mení vzduch i zem
Prichádzam potichu, no skôr než ma zbadáš, už šumím na strechách a kreslím kruhy do mlák. Po mne je vzduch sviežejší a chodníky sa lesknú.
Plynulo idem cez krajinu a stále ma niekam vedú.
Začínam ako malý prameň a cestou zbieram ďalšie vody. Nakoniec sa stratím v mori alebo v inom veľkom objatí, no nikdy nestojím na mieste.
Ticho stojím nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no v mojom vnútri sa menia chodníky, počasie aj výhľady. Čím vyššie ideš, tým viac sa krajina mení a vzduch redne.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým okolo
Som všade, ale nikdy ma neudržíš v dlani. Raz poháňam mraky, inokedy ohýbam stromy a aj tiché pole zrazu znie, akoby sa rozprávalo.
Plynem z hôr až k moru
Rodím sa vysoko, no neostávam tam. Kľučkujem krajinou, mením brehy a nesiem so sebou všetko, čo mi cestou pripadne. Čo som?
Keď príde, všetko stíchne a vonia zemou.
Neprichádzam po jednom, ale po kvapkách. Zjemňujem prach na ceste, bubnujem na strechy a po mne sa tráva leskne ako nová.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Nemám telo, no viem rozhýbať listy aj v tichom lese. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy pískam medzi vetvami a ženiem oblaky ďalej.