Hádanka #15753:
Stále sa hýbem, aj keď ma nevidno okamžite
Začínam drobnými prameňmi a potom si razím cestu cez kamene, polia aj mestá. Nikdy nestojím na mieste, no vždy viem, kam mám ísť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stále sa hýbem, aj keď ma nevidno okamžite
Začínam drobnými prameňmi a potom si razím cestu cez kamene, polia aj mestá. Nikdy nestojím na mieste, no vždy viem, kam mám ísť.
Tiché kvapky z oblohy
Prichádzam bez zvonenia a mením chodníky na lesklé pásy. Niekedy ma ľudia vítajú, inokedy sa predo mnou skrývajú pod strechou.
Ticho stojím, ale mením výhľad aj počasie
Z diaľky som len tmavý obrys, zblízka kamene, tráva a úzka cesta. Kto ma chce prejsť, musí ísť vyššie a vyššie, kým mu dych nestačí.
Tadiaľto tečie cesta vody
Nie som cesta ani potrubie, no viem viesť vodu cez lesy, mestá aj pod mostami. Niekde som úzka, inde široká, a stále sa valím ďalej k väčšiemu cieľu.
Raz ma obídeš po moste, raz ťa odnesiem ja.
Rodím sa v horách, no nechcem tam zostať. Nosím so sebou kamene, listy aj tajomstvá lesa a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Tichý strážca zeme a oblohy
Mám korene pevne v zemi, no ruky dvíham k svetlu. Na jar sa ozdobím novým šatom, v lete dávam tieň a v zime stojím bez listov, no stále tam som.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a potom sa bez prestávky ponáhľam dolu. Obtekám kamene, krútim sa v zákrutách a na konci sa často stratím v inom, väčšom objatí.
Nevidno ma, no mením smer sveta
Raz hladím lístie, inokedy tlčiem do okien a pred sebou tlačím mraky. Nechytíš ma do dlane, no cítiš ma na koži aj v korunách stromov. Čo som?
Nevidíš ma, no cítiš ma na koži.
Viem rozkolísať konáre aj bez dotyku ruky a na kopci zjemním ticho na šelest. Niekedy som len ľahký závan, inokedy viem narátať padajúce čiapky.
Nevidíš ma, no cítiš ma hneď
Nechytíš ma do dlane, ale rozhýbem stromy aj vodu. Niekedy som len jemný šepot, inokedy viem zatriasť okenicami a preháňať mraky po oblohe.