Hádanka #1594:
Živý stĺp v lese
Má korene hlboko v zemi, no jeho vetvy sa dvíhajú k oblohe. Počas roka mení farbu aj tvar tieňa a v lete dáva chládok.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Živý stĺp v lese
Má korene hlboko v zemi, no jeho vetvy sa dvíhajú k oblohe. Počas roka mení farbu aj tvar tieňa a v lete dáva chládok.
Ticho rastie, ale drží svet pohromade.
Nechodím, a predsa sa každoročne posúvam vyššie. Mám korunu, kmienok aj hlboké korene, ktoré ma držia aj v búrke.
Cez deň kráča ďalej bez oddychu
Rodí sa vo vyšších miestach a pri ceste zbiera pramene. Nechodí rovno ako cesta, ale pritom vie niesť loď aj šum lesa až ďaleko.
Stojí vysoko, no nikam nechodí
Vidno ma z diaľky a často bývam na horizonte. Na môj vrchol sa nechodí za pár krokov a keď na mňa svieti slnko, tieň padá ďaleko do údolia.
Keď sa objaví, listy sa začnú hýbať.
Nepatrí ani k stromom, ani k dažďu, no bez neho sa konáre nehojdajú a mlynčeky by mlčali. Cítiš ho na tvári skôr, než ho uvidíš. Čo je to?
Cesta vody cez krajinu
Začínam v horách ako malý prúd a cestou silniem. Niekde som pokojný, inde ma brzdy na mape menia na krivky, kým sa napokon stratím v mori alebo v inom veľkom toku.
Píše krajinu, aj keď nemá pero
Rodí sa vysoko a cestou berie so sebou ďalšie kvapky. Raz je úzka a rýchla, inokedy široká a pokojná, no stále si hľadá vlastnú cestu k cieľu.
Stojí roky, no stále sa mení
Koreňmi drží zem a korunou robí tieň, pod ktorým sa dá schovať pred slnkom. Na jar pučí, v lete šumí a na jeseň púšťa listy, ak ich má.
Nevidíš ho, ale mení všetko okolo
V lese ho cítiš skôr na tvári než v očiach. Rozkolíše konáre, roznesie vôňu po lúke a vie byť jemný aj taký, čo ťa prinúti pritiahnuť bundu.
Najprv je len ticho, potom sa zem rozpráva.
Padá po kvapkách, šumí na strechách a zvykne zmeniť prach na blato. Keď je dlho preč, pole aj les si ho začnú pýtať.