Hádanka #1666:
Tichý svedok ročných období
Na jar sa obliekam do zelene, na jeseň ju zhadzujem bez slova. Držím sa zeme koreňmi, no siaham vysoko k oblohe.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý svedok ročných období
Na jar sa obliekam do zelene, na jeseň ju zhadzujem bez slova. Držím sa zeme koreňmi, no siaham vysoko k oblohe.
Stojí a rastie, no nechodí
Má kmeň, konáre a listy, ale nikdy sa nerozbehne. V lete dáva tieň a na jeseň z neho padá šuchotavý dážď.
Vyrastá bez tehál a predsa drží krajinu pokope.
Má korene hlboko, no ruky nikdy. Vie dať tieň, šum i úkryt, a aj keď sa nehýbe, mení sa s ročnými obdobiami.
Tichý strážca lesa, čo mení tvár ročnými dobami
Začínam ako semienko a roky zo mňa robia tieň aj úkryt. Na jeseň sa preoblečiem, v zime stojím bosý a na jar znova rozprávam vetru.
Tichý strážca lesa
V lete dávam tieň a šumím vo vetre, v zime stojím nahý, ale stále na tom istom mieste. Mnohí vo mne hľadajú domov pre vtáky aj vlastné oddychovanie.
Mlčky rastie, ale nesie celý malý svet
Má kmeň, no nie je to zviera. Keď príde vietor, neutečie, len sa ohne a drží koruny ako ruky nad hlavou. V jeho tieni sa mení teplo na chlad.
Stojí na mieste, no stále rastie do výšky.
Na jar nosí listy, v lete dáva tieň a na jeseň sa oblieka do farieb. Aj keď sa nepohne z miesta, z jednej malej semienka vie vyrásť na vysokého strážcu lesa.
Tichý domov pre vtáky
Rastiem roky a pritom sa nehýbem z miesta. V horúcom dni dávam tieň, na jeseň zhadzujem časť seba a vtáky si v mojich konároch radi robia domov.
Stojí, hoci sa nikdy nepohne z miesta
Počas roka mení šaty, no neodchádza. Drží pôdu, dáva tieň a jeho ruky bývajú plné listov, kvetov alebo ticha. Bez neho by mnohé miesto pôsobilo prázdne.
Drží miesto, aj keď vietor skúša jeho silu.
V lete dáva tieň a šumí vo vetre, na jeseň púšťa listy a v zime stojí ticho. Má korene hlboko v zemi a konáre vysoko nad hlavou.