Hádanka #16283:
Stúpaš k nej, ale ona sa nehýbe.
Z diaľky vyzerám ako prekážka, no pre mnohých som cieľ. Hore je vietor ostrejší, vzduch redší a výhľad širší než dole pri lesoch a údoliach.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stúpaš k nej, ale ona sa nehýbe.
Z diaľky vyzerám ako prekážka, no pre mnohých som cieľ. Hore je vietor ostrejší, vzduch redší a výhľad širší než dole pri lesoch a údoliach.
Tichý stred krajiny
Stojím vysoko a moja vrcholová čiara býva schovaná v oblakoch. Ak chceš hore, musíš zdolať mňa, nie cestu okolo.
Nič nevidno, no všetko sa mení.
Keď sa objavím, listy sa vedia rozbehať a hladina sa zvlňí aj bez kroku človeka. Nevidíš ma, len môj účinok: raz jemné pohladenie, inokedy prudký náraz medzi stromami.
Niekedy je len šepot, inokedy veľký hluk.
Prichádzam z mrakov a dotýkam sa strechy, listov aj cesty. Keď ma je veľa, mením suchý svet na lesklý a vo vzduchu je cítiť sviežosť.
Cesta, čo nikdy nespí
Začínam vysoko a z viacerých prameňov, no časom sa zo mňa stane jedna dlhá stopa cez krajinu. Niekde som tichý, inde divoký, ale stále si hľadám vlastnú cestu.
Nevidíš ho, ale cíti ho každý list
Vie sa stratiť aj zrazu zosilnieť medzi stromami. Keď sa opiera do oblečenia, vetvy sa rozkývu a tráva sa ohne jedným smerom.
Tvar, ktorý sa mení len z diaľky
Z diaľky pôsobím ako tmavý hrot nad krajinou, no keď sa ku mne priblížiš, odhalím svahy, chodníky aj vrchol. Nehýbem sa, ale viem odrážať oblaky.
Vyrastie pomaly, ale pamätá si roky
Držím zem, dávam tieň a na jar sa na mne objavia nové farby. V mojich vetvách sa niekedy schovajú vtáky a v zime zostanem len tichý tvar.
Držím zem, hoci sa nehýbem
Som tichý svedok rokov: každú jar si oblečiem nový kabát a na jeseň ho stratím. Nechodím, no môžem mať korunu vysoko nad hlavou aj korene hlboko v zemi. Čo som?
Cez krajinu si razím vlastnú cestu
Nevyberám si rovný smer, skôr obchádzam prekážky a pridávam sa ku mne z mnohých miest. Nesiem kamene, bahno aj odraz oblohy, no nikdy neostanem stáť.