Hádanka #15251:
Keď sa zotmie, rozžiarim izbu.
Stojím na stole alebo visím zo stropu a bez môjho svetla by sa v noci ťažko čítalo. Niekedy mám tienidlo, inokedy len holú žiarovku.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, rozžiarim izbu.
Stojím na stole alebo visím zo stropu a bez môjho svetla by sa v noci ťažko čítalo. Niekedy mám tienidlo, inokedy len holú žiarovku.
Keď sa zotmie, ukážem cestu bez slov.
Najprv stojím potichu, potom zmením miestnosť na pokojnejšiu. Neriešim jedlo ani hluk, len po stlačení vyženiem tmu z jedného kúta.
Keď sa zotmie, viem premeniť izbu na čitateľský kútik.
Cez deň si ma skoro nevšímaš, no večer bez mňa vidíš len obrysy. Niekedy stojím na stolíku, inokedy visím vysoko a posielam svetlo len tam, kde treba.
V noci ticho strážim kút izby.
Keď stlmíš veľké svetlá, pomôžem ti čítať alebo nájsť cestu k dverám. Stojím na stole, na skrinke aj pri posteli, no nie som nábytok. Čo som?
Tichý strážca kúta, čo rozptýli tmu.
Na prvý pohľad stojím len nehybne a mlčím, no stačí stlačiť a z kúta sa stane svetlejšie miesto. Nepomáham krokom ani jedlom, iba zrakom a večerom.
V izbe najviac pomáha po zotmení.
Nekričím, nehrejem ani nevarím, a predsa mi každý večer patrí miesto na stole či pri posteli. Keď zmiznem, veci ostanú na svojom, len ich už nevidno tak ľahko.
V noci vidím len, keď mi niekto dá svetlo
Stojím na stole alebo pri posteli a zrazu robím izbu použiteľnou. Keď ma vypnú, ostane po mne len tma a hľadanie vecí naslepo.
V izbe zmením tmu na pokojné svetlo.
Nepotrebujem slnko ani okno, no v noci robím priestor použiteľným. Keď ma vypneš, zrazu sa hľadanie kľúčov stane malou výpravou.
Keď sa zotmie, vie zmeniť celú izbu.
Nepremiestňujem veci, len im dávam vidieť. Raz svietim ako bodka, inokedy rozlejem mäkký kruh na stôl či do kúta. Bez mňa je večer doma oveľa ťažší.
Keď sa zotmie, jedna vec v izbe zmení všetko.
Na pohľad pokojne stojím, no bez elektriny som len dekorácia. Keď ma zapneš, ukážem cestu ku knihe, kľúču aj vypínaču.