Hádanka #1587:
Svieti bez slov a mení náladu izby
Niekde visím, inde stojím na stole, no vždy dávam svetlo tam, kde je tma. Nemám okná ani dvere, a predsa dokážem spraviť večer útulnejším.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Svieti bez slov a mení náladu izby
Niekde visím, inde stojím na stole, no vždy dávam svetlo tam, kde je tma. Nemám okná ani dvere, a predsa dokážem spraviť večer útulnejším.
Večer premení izbu na malú scénu
Stojí na stole alebo visí zo stropu a čaká, kým sa zotmie. Potom pošle svetlo presne tam, kde si ho chceš nechať padať.
Keď sa zotmie, nezohrieva, ale ukazuje cestu
Na stole stojím potichu a bez slov mením izbu na mapu tieňov. Keď ma zapneš, svetlo nejde všade rovnako, skôr si vyberie jeden smer a zvyšok nechá tmu.
Keď je tma, ticho mení na svetlo
Sama nič neuvarí ani nepohne nábytkom, no po zotmení zmení izbu. Ak má tienidlo, rozleje pokojný kruh, ak nie, vie oslniť aj budík na skrinke.
Tam, kde sa stretne jedlo aj rodina
Má štyri nohy, ale nebehá. Drží tanier, knihu aj kávičku, no keď naň položíš lakte, už vieš, že je doma ruch.
V izbe vidí aj vtedy, keď je tma.
Na stole stojí ticho, no keď sa zotmie, začne kresliť svetlo na stenu. Niekedy je sklenená, inokedy tieni všetko okolo seba.
Večer rozjasním izbu jedným ťahom
Nestojím na zemi zbytočne, lebo keď ma zapneš, rozhánam tmu nad stolom aj pri posteli. Bez mňa by si si v knihe čítal len po tme.
Svietim, aj keď nehovorím.
Zavesí ma na strop alebo postaví na stôl, no ja len ticho mením tmu na svetlo. Keď ma vypnú, ostane po mne už len tieň a teplý dotyk.
Keď sa zotmie, robím z izby scénu.
Bez mňa by bol večer len tmavý priestor. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu a stačí stlačiť vypínač, aby bolo všetko zrazu vidno.
Večer ti ukážem cestu, no sám sa nepohnem.
Mám žiaru, ale nejdem so slnkom. Stačí ma zapnúť a v izbe sa zrazu nájde aj stratená ponožka pod posteľou. Čo som?