Hádanka #14956:
Večer rozjasní izbu jedným dotykom
Na stole stojím ticho, no v noci spravím veľký rozdiel. Nepohnem sa, ale bez môjho svetla by sa kniha čítala ťažšie.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Večer rozjasní izbu jedným dotykom
Na stole stojím ticho, no v noci spravím veľký rozdiel. Nepohnem sa, ale bez môjho svetla by sa kniha čítala ťažšie.
Stojí v miestnosti a pritom nič nenesie.
Má štyri nohy, no nikam nekráča. Keď sa pri ňom stretne viac ľudí, zrazu je stredom diania.
Ticho čítaš, no ja mením noc na jas.
Stojím na stole aj pri posteli a bez pohybu viem zahnať tmu. Keď ma zapneš, svietim, no sám svetlo nevyrábam; len ho dávam tam, kde chýba.
Svietim, aj keď sa tma nechce pohnúť.
Niekto ma zapne a ja rozbijem tmu na malé kúsky. Môžem stáť pri posteli, na stole aj na stene, no bez žiarovky by som bol len pekný tvar.
Keď sa zotmie, rozohreje izbu bez slov.
Na stole nejem, no často nad ním visím. Nemám vlastný hlas, ale keď ma zapneš, ukážem ti knihu, tanier aj tvár v teplejšom svetle.
Keď sa zotmie, ožijem jedným dotykom
Stojím ticho v izbe a cez deň ma skoro nevnímaš. Keď prídu tiene, rozžiarim stôl či roh miestnosti bez toho, aby som horela.
Keď sa zotmie, ukážem ti cestu po izbe.
Nepohnem sa z miesta, no mením tmavý kút na čitateľný. Môžem byť na stole, na stene aj pri posteli, a stačí mi stlačiť jediný spínač.
Pod tebou, no nesmie ťa unaviť
Nemám zásuvky ani motor, no držím telo vo vzduchu pri stole. Keď ma presunieš, izba zrazu znie inak a pri večeri bývam najbližšie k pohárom.
Keď sa zotmie, dá mi to zmysel.
Na stole som len tichý pomocník, no bez môjho svetla sa písmo a tváre rýchlo strácajú. Môžem stáť, visieť aj svietiť v rohu, ale sám od seba nič nevidím.
Kde sa stretne rodina aj tanier
Má nohy, ale nechodí, a pritom unesie večeru aj domáce úlohy. Keď zmizne z izby, priestor hneď vyzerá prázdnejší.