Hádanka #2228:
Stojím medzi ľuďmi, no sám nič nepodnikám.
Držím taniere, knihy aj lakte, ale keď sa pri mne všetci zídu, som zrazu plný. V jednej izbe som stredom diania, no bez pohybu a bez švihu.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Stojím medzi ľuďmi, no sám nič nepodnikám.
Držím taniere, knihy aj lakte, ale keď sa pri mne všetci zídu, som zrazu plný. V jednej izbe som stredom diania, no bez pohybu a bez švihu.
Keď sa unavíš, toto si hľadá ticho.
Má štyri nohy, ale nebehá. Drží ťa nad podlahou, kým odpočívaš alebo si obúvaš ponožky. Bez nej je izba akoby nižšia.
Keď sa zotmie, začnem pracovať
Nie som slnko, a predsa zmením tmavý kút na miesto na čítanie. Nemám hlas, no podľa mňa ľudia hľadajú vypínač. Čo som?
Večer ti rozsvietim kút izby
Keď sa zotmie, stačí ma zapnúť a tmavý roh sa zmení na miesto na čítanie. Nezohrievam jedlo ani nevysávam prach, len dávam svetlo tam, kde chýba.
Miesto na raňajky aj tajné odkladanie
Má štyri nohy, no nechodí nikam. Nesie tanier, knihu aj lakte, keď sa doma všetci stretnú pri jednej veci.
Rozsvietim ti cestu bez slova
Stojím na stole, na nočnom stolíku aj pri gauči, no nevyhrievam sa ako slnko. Keď ma zapneš, miestnosť sa zmení bez jediného kroku.
Svietim, keď sa zotmie
Stojím na stole alebo visím zo stropu, no nehýbem sa z miesta. Keď stisneš vypínač, zahodím tmu a ukážem ti čítanie aj večeru.
Keď sa zotmie, prebúdza roh izby
Stojím ticho na nočnom stolíku alebo pri pohovke, no bez mňa by bol večer len tieň. Niekedy svietim jemne, inokedy naplno, a v mojom tieni sa číta lepšie než pri okne.
Keď sa zotmie, vie potichu zmeniť celú izbu.
Po celý deň stojím pri stole alebo vedľa postele, no až večer si ma ľudia naozaj všimnú. Nemám hlas, ale viem urobiť z kúta útulné miesto aj zlé tiene.
V noci pracujem ticho v kuchyni.
Nevidno ma ako srdce domu, no strážim jeho obsah pred teplom. Keď ma otvoríš, dýchne na teba chlad a v policiach čakajú jedlá na neskôr.