Hádanka #24807:
Keď sa pri ňom stretnú ľudia, už nie je ticho.
Má nohy, ale nechodí. Na jeho doske sa je, píše aj hrá, a cez deň znesie kľúče, hrnček aj domáce úlohy. Čo je to?
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa pri ňom stretnú ľudia, už nie je ticho.
Má nohy, ale nechodí. Na jeho doske sa je, píše aj hrá, a cez deň znesie kľúče, hrnček aj domáce úlohy. Čo je to?
Tichý pomocník pri stole
Nemám vlastný hlas, no pri každom stole som tichý pomocník. Keď si sadneš, podopieram ťa zospodu a bez mňa by si pri jedle, hre či práci dlho nevydržal.
Noc si bez mňa rozmyslí tieň.
Nemám vlastný hlas, no mením náladu miestnosti. Keď ma zapneš, kreslím na stenu svetlo, hoci sám nikam necestujem.
Svietim, ale nehrejem ako slnko
Večer ma zapneš a miestnosť hneď zmäkne do svetla. Stojím na stole, no bez mňa by si v tme hľadal aj vlastný pohár.
V strede miestnosti držím život pokope.
Na mne sa je, píše aj skladá bielizeň, no sám sa nehýbem. Keď zmiznem, izba pôsobí prázdne a všetko zrazu nemá svoje miesto.
Keď sa zotmie, mením miestnosť bez slov.
Nešumím ako vetrák ani nechladím ako chladnička. Stačí stlačiť vypínač a jeden kút izby zrazu ožije, hoci zostávam na tom istom mieste.
V izbe svietim, no nechytíš ma do ruky.
Keď sa zotmie, prebudím sa a z kútika spravím pokojné miesto. Niekedy stojím na stole, inokedy visím vysoko, no vždy pracujem len vtedy, keď ma niekto zapne.
Podopieram jedlo, knihy aj lakte
Mám štyri nohy, no nebežím. Na mne sa obed mení na rozhovor a z tanierov sa nepadá. Keď sa pohnem, celá izba to pocíti.
Nepíšem, nesvietim, len trpezlivo držím
Mám nohy, no nikam nejdem. Keď si na mňa sadneš, stôl je bližšie a izba akoby sa na chvíľu prestala hýbať. Čo som?
Vo večeri ukáže cestu bez slov
Nestretneš ma v skrini ani v chladničke, no často visím alebo stojím neďaleko postele. Keď sa zotmie, rozžiarim kút izby a pomôžem čítať bez slnka.