Hádanka #16089:
Rozsvietim sa, keď sa zotmie
Na stole alebo pri posteli čakám potichu, no stačí stlačiť vypínač a prinesiem svetlo. Bez plameňa vidím aj v noci, ale sama nič nepoviem.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Rozsvietim sa, keď sa zotmie
Na stole alebo pri posteli čakám potichu, no stačí stlačiť vypínač a prinesiem svetlo. Bez plameňa vidím aj v noci, ale sama nič nepoviem.
Keď je tma, odhalí miesta, kam oko nedovidí.
Nežijem vlastným svetlom, iba ho posielam tam, kam sa mu chce. Môžem stáť na stole, visieť zo stropu aj byť skrytá v rohu a večer pomáham čítať bez hluku.
Keď sa zotmie, jedno malé svetlo prezradí izbu.
Nestojím pri okne ani pri dverách, no bez mňa je tma v kúte hlbšia. Nehrejem jedlo, len pomáham vidieť, čo je na stole.
Keď je tma, vidím ti na cestu.
Nestojím na chvíľu práce, ale keď sa zotmie, viem zmeniť izbu na teplé svetlo. Niekedy ma zapneš dotykom, inokedy stiahnutím šnúrky.
Nie som len plocha v strede izby.
Stojím tam, kde sa stretne obed s domácimi úlohami a pri mne sa často odkladá čas aj taniere. Niekedy ma zakryje obrus, inokedy len ticho čakám v rohu miestnosti.
Svietim, ale nehrejem ako sporák
Stojím v izbe alebo na stole a bez plameňa rozoháňam tmu. Keď ma zapneš, hľadáš podpriemerne už len vypínač, nie zápalky.
Keď sa zotmie, ukážem cestu očiam
Stojím na stole aj na nočnom stolíku a bez mňa je miestnosť len tieň. Nepotrebujem byť veľký, no viem rozohrať farby aj písmená na stránke.
V izbe držím poriadok aj spoločnosť.
Mám štyri nohy, no nekráčam. Na mne sa je, píše aj odkladá kávočka, hoci sám som len tichý svedok ruchu v dome.
Zhasnuté je ticho, no stačí dotyk a je jasno
Stojím na nohe, visím zo stropu alebo sedím na stole. Keď prídu tmavé večery, pomôžem čítať aj nájsť stratený kľúč bez jediného slova.
Večer rozohrejem izbu jedným dotykom
Nestaviam sa na stôl preto, aby som ozdobila miestnosť. Keď príde tma, v mojom tele sa rozsvieti malý zázrak a ukáže cestu očiam.