Hádanka #15859:
Večer rozohrejem izbu jedným dotykom
Nestaviam sa na stôl preto, aby som ozdobila miestnosť. Keď príde tma, v mojom tele sa rozsvieti malý zázrak a ukáže cestu očiam.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Večer rozohrejem izbu jedným dotykom
Nestaviam sa na stôl preto, aby som ozdobila miestnosť. Keď príde tma, v mojom tele sa rozsvieti malý zázrak a ukáže cestu očiam.
Keď sa zotmie, hľadám cestu v izbe
Nepýtam si veľa miesta, no bez môjho svetla sa v kúte zle hľadá. Môžem stáť na stole aj visieť zo stropu a v noci ukazujem, kde je poriadok aj tieň.
Svietim potme a mením izbu na útulnejšiu.
Najprv stojím ticho v kúte, no keď ma niekto zapne, pošlem svetlo na knihu aj stôl. Môžem mať tienidlo alebo dlhé rameno a večer sa na mňa všetci spoliehajú.
Keď sa zotmie, rozsvietim tichý kút.
V tme nepatrím na strop ani do vrecka. Potrebujem len prúd a miesto, kde môžem rozliať svetlo bez slnka. Bez mňa ostane roh izby príliš tmavý.
Keď sa zhasne, viem zmeniť izbu.
Viem rozliať svetlo tam, kde je tma, no sám bez zdroja nič nezmôžem. Môžem stáť na stole, visieť zo stropu aj svietiť v rohu izby.
Vo tme ti ukážem cestu k poháru
Na prvý pohľad len stojím a čakám, no keď ma zapneš, zmením izbu. Môžem svietiť pri posteli aj nad stolom a bez mňa je večer oveľa tmavší.
Keď si sadneš, drží ťa bez slov.
Nemám mäkký matrac ani dvere, no často stojím pri stole. Keď sa unavíš, ponúknem ti miesto a bez mňa by bolo sedenie len nápadom.
Svetlo bez ohňa, no mení noc na deň
Nepatrím do dňa ani do tmy, ale viem jednu z nich rozohnať. Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri strope a stačí mi stlačenie, aby sa miestnosť zmenila.
Stojím v strede izby, no nie som stena.
Máte ma doma aj v kuchyni, no bez mňa by sa veci len váľali po zemi. Keď príde obed, držím taniere, keď sa píše, podopieram lakte.
Ticho svietim, aj keď ma nikto nevolá
Keď sa zotmie, pomôžem čítať aj hľadať zabudnuté veci pod stolom. Nebývam na podlahe ani v zásuvke a potrebujem niekoho, kto ma zapne. Čo som?