Hádanka #24317:
Dotýka sa oblakov
Zospodu vyzerám ako veľký chrbát zeme a zhora mi často vidno kamene a stromy. Keď na mňa ľudia vyjdú, svet sa zmenší pod nimi.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Dotýka sa oblakov
Zospodu vyzerám ako veľký chrbát zeme a zhora mi často vidno kamene a stromy. Keď na mňa ľudia vyjdú, svet sa zmenší pod nimi.
Tichý svedok ročných období
Stojím na jednom mieste, no stále mením kabát. Raz som plný tieňa, raz holý, a v mojich vrcholoch sa vetrom píšu príbehy. Čo som?
Vyrastám pomaly, ale držím krajinu pokope.
Mám kmene, konáre aj korunu, no nekráčam. V lete dávam tieň, na jeseň farby a cez zimu stojím ticho, kým mi vietor prehľadáva listy.
Prichádzam potichu, no mením celý deň.
Najprv ma cítiť vo vzduchu, potom počuť na streche a napokon vidno na chodníku malé zrkadlá. Bez mňa by boli polia smädné a kvety neotvorili noc.
Nevidíš ma, ale hýbem korunou stromov
Nie som voda, no viem rozvlniť hladinu aj trávy na kopci. V lese ma cítiš skôr, než ma počuješ, a keď zosilniem, klobúk ti neudrží hlavu. Čo som?
Keď sa nebo zatiahne
Začnem potichu, no čoskoro ma počuť na streche aj v lese. Niesom víchor, ale viem rozvoniavať zem a priniesť mláky. Čo som?
Ticho rastieš a všetko pod tebou mení meno
Stojím vysoko, no nie som strom. Môže ma obísť hmla, sneh aj vietor a ľudia na mňa stúpajú, aby videli ďalej než do svojho dňa.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Začínam ako kvapka vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie. Môžem rozdeliť mesto, kŕmiť polia aj vyhladiť kameň, no stále idem ďalej.
Ticho stojím, no mením rozhľad
Z diaľky pôsobím ako hrana sveta a zblízka ma tvorí kameň, pôda aj vietor. Keď na mňa vystúpiš, neponúknem cestu ďalej, len pohľad, ktorý sa tiahne nad stromami.
Tichý strážca obzoru
Zo zeme vyrastám pomaly, no z diaľky ma uvidíš skôr než strom. Keď na mňa niekto vystúpi, odmením ho výhľadom, ktorý sa končí až pri oblohe.