Hádanka #26007:
Keď prídem, zem inak vonia
Najprv som vysoko, potom ma vietor rozbije na tisíce kvapiek. Dopadnem na listy, strechy aj tvár, a bezomňa by sa zem po suchu neoddychla.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď prídem, zem inak vonia
Najprv som vysoko, potom ma vietor rozbije na tisíce kvapiek. Dopadnem na listy, strechy aj tvár, a bezomňa by sa zem po suchu neoddychla.
Neustále idem, no nikdy neodídem
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram menšie prítoky. Môžem deliť krajinu, ale aj spájať mestá mostami a brehmi.
Keď sa pozeráš hore, mlčíš
Z diaľky vyzerám vysoko a ticho, no moje svahy vedia byť strmé a studené. Kto ku mne vystúpa, vidí svet akoby z oblakov.
Mám brehy, no nie som cesta
Nikdy nestojím na mieste, a predsa ma ľudia kreslia na mapy ako čiaru. Raz šepkám v lese, inokedy delím mestá aj polia, kým sa valím k väčšiemu cieľu. Čo som?
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Nerastiem dohora ako strom, ale stále si hľadám novú cestu. Raz som úzka a rýchla, inokedy široká a pokojná, no vždy v sebe niesiem pohyb z hôr alebo z dažďa.
Cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko a schádzam nižšie bez zastavenia. Spájam mestá aj lúky a môžem byť pokojný aj divoký po daždi. Čo som?
Stojí vysoko, no nechodí nikam
Z diaľky ma vidíš skôr než detaily okolo. Keď na mňa niekto vystúpi, často uvidí viac ako v doline, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári.
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím oblaky rýchlejšie cez oblohu. Viem uhladiť hladinu aj rozvlniť plachty, hoci nemám ruky.
Nevidíš ma, no hýbem krajom
Keď sa opieram o strom, šumí viac než potok. Môžem byť jemný ako dotyk aj prudký ako pád brány.
Prichádzam potichu, no mením celý deň.
Najprv ma cítiš vo vzduchu a až potom na okne. Keď sa zdržím dlhšie, zem sa mení na vôňu a chodníky dostanú lesklý kabát.