Hádanka #24562:
Nepatrí nikomu, no všetci po nej putujú.
Raz je úzka, raz široká, no stále si pamätá smer z hôr k väčšiemu svetu. Nesie konáre, plte aj príbehy brehov, ktoré jej stoja po stranách.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nepatrí nikomu, no všetci po nej putujú.
Raz je úzka, raz široká, no stále si pamätá smer z hôr k väčšiemu svetu. Nesie konáre, plte aj príbehy brehov, ktoré jej stoja po stranách.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš v korunách stromov.
Raz jemne hladím tvár, inokedy vie ohnúť vetvy aj roztočiť listy. Nemám ruky ani nohy, no pohybujú sa po mne celé stromy.
Nevidno ma, ale mením všetko
Raz hladím lístie tak jemne, že ho sotva zaregistruješ, inokedy vyháňam klobúky z hláv. Nemám ruky ani hlas, no v lese ma cíti každý strom.
Prichádzam po tichu a mením vôňu vzduchu
Najprv ma počuť na streche, potom sa zem leskne a chodníky majú drobné jazierka. Niekedy prídem jemne, inokedy trvám dlho a všetko okolo ožíva.
Môj smer sa často mení, no nekonečne neblúdim.
Začínam vysoko alebo skryto pod zemou a cestou si beriem, čo stretnem po bokoch. Nemám dvere ani chodník, predsa ma sledujú mosty, hrádze aj brehy.
Cesta vody bez kolies
Začínam v tichu medzi kameňmi a končím tam, kde sa mením na šírku bez konca. Nechodím rovno, ale vždy si nájdem svoju cestu. Čo som?
Tichý svedok ročných období
V lete dám tieň aj úkryt, v zime ostávam stáť bez jediného slova. Keď sa ma dotkne vietor, neodchádzam nikam, len sa učím znieť inak.
Stojím roky bez kroku
Mám kmienok, korunu aj vetvy, no nikam nechodím. Na jeseň sa môj odev mení a v lete dávam tieň pod seba. Čo som?
Neviditeľný sprievodca medzi stromami.
Nevidíš ma, ale cítiš, keď sa zmením. Raz hladím tvár, inokedy trhám šaty na lane a roznášam vôňu lesa ďalej, než dočiahne oko.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vo výške alebo v daždi a stále sa ponáhľam ďalej. Raz ma ľudia prejdú po moste, inokedy som len tichý pás, čo obmýva brehy.