Hádanka #24645:
Stojím vysoko a mením krajinu
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením vietor, počasie aj smer ciest. Na môj vrchol sa nechodí bez námahy a čím vyššie som, tým tichšie počuť svet dole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko a mením krajinu
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením vietor, počasie aj smer ciest. Na môj vrchol sa nechodí bez námahy a čím vyššie som, tým tichšie počuť svet dole.
Rastie pomaly, no drží oblohu
Mám korene v zemi a ruky vysoko v nebi. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v zime ostávam ako tichá kostra.
Prírodný šepot zo striech
Prichádzam potichu, no viem naplniť rieky aj chodníky drobnými kvapkami. Niekedy som jemný závoj, inokedy bubnujem do okien a v lese mením vôňu zeme.
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári.
Raz pohýbem trávou, inokedy rozčesávam hladinu na rieke. Keď zosilniem, viem priniesť chlad aj pieseň v korunách stromov.
Počujem všetky kopce, no nemám nohy
Začínam ako drobný prameň a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale vždy ma sledujú brehy a mosty.
Nevidno ma, no hýbem vecami
Keď prejdem cez koruny stromov, šuštia ako more a člny sa na vode jemne kolíšu. Niekedy som len chladný dotyk, inokedy viem rozbehnúť aj búrku.
Putovanie vody krajinou
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram prúdy z lesa aj z polí. Nikdy sa nezastavím úplne, len sa pokojne posúvam ďalej.
Stojím vysoko a počasie sa pri mne mení
Z diaľky vyzerám ako stena, no nie som stavba. Na môj vrchol vedú chodníky, ktoré si pýtajú dych aj výdrž, a počasie sa na mne mení rýchlejšie než dole.
Obrovský schod do neba
Vyzerám, akoby som sa dotýkala oblakov, no bez stromov a vody by som tam nebola. Niekedy ma pokryje sneh, inokedy ma obchádzajú chodci s dychom nadoraz. Čo som?
Tichý obor, čo drží zem pohromade
Najprv som len semienko schované v pôde, potom rastiem do výšky a dávam tieň. Mám korene hlboko v zemi a konáre, ktoré vedia šepkať vo vetre.