Hádanka #26331:
Drží oblohu pod sebou a zem nad sebou
Rastie pomaly, no pamätá si roky v každom kruhu. V lete dá tieň, na jeseň farby a aj po búrke vie stáť ako strážca miesta.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Drží oblohu pod sebou a zem nad sebou
Rastie pomaly, no pamätá si roky v každom kruhu. V lete dá tieň, na jeseň farby a aj po búrke vie stáť ako strážca miesta.
Nevidno ho, no mení celý deň.
Niekedy len šepká v korunách stromov, inokedy tlačí oblaky cez oblohu a hladí hladinu jazera do vĺn. Keď zosilnie, dvere sa zatvárajú samy.
Ticho stojím, no mením krajinu
Z diaľky pôsobím ako pevná stena, ale zblízka mám svahy, chodníky aj vrchol, ktorý sa mení s počasím. Nadomnou býva vietor prudší a podo mnou sa často začína les.
Tichý strážca lesa
Na jar sa obliekam do nového odtieňa, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy. Zostávam stáť na mieste, no mením sa spolu s ročným obdobím.
Ticho nad lesom, no nikdy nie na mieste
Nad stromami ma vidno skôr než v údolí. Som prekážka aj cieľ, leziem sa ku mne pomaly a z môjho vrcholu býva ďaleký výhľad.
Nevidíš ma, ale všade mením svet
Raz len jemne pohladím tvár, inokedy zavriem dvere s rachotom. Nemám ruky ani hlas, no stromy podľa mňa tancujú.
Tichý obyvateľ lesa
Vyrastám z pôdy a držím nebo nad hlavou len symbolicky. Na jeseň mením farby a v horúčave dávam tieň aj úkryt vtákom.
Neviditeľný hosť v korunách stromov
Keď prídem, listy sa rozbehnú a vlajky sa napnú. Nevidno ma, len ma cítiš v tvári a počuješ v korunách stromov.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo
Viem ohnúť strom, rozčerím hladinu a potajomky schovám šepot. Keď zosilniem, cítiš ma na koži, hoci ma nevidíš. Čo som?
Príde potichu, ale vie zmeniť celý deň
Najprv cítiš vôňu zeme a potom počuješ bubnovanie na okná. Nechodím stále, no keď sa ukážem, listy sa lesknú a chodník sa hneď mení.