Hádanka #10278:
Mám pamäť v prstencoch
Rastiem pomaly, no nesiem v sebe roky sucha aj dažďa. Keď ma pokácajú, rozprávam vek aj podľa tých tenkých kruhov, ktoré sa skrývajú vo vnútri.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mám pamäť v prstencoch
Rastiem pomaly, no nesiem v sebe roky sucha aj dažďa. Keď ma pokácajú, rozprávam vek aj podľa tých tenkých kruhov, ktoré sa skrývajú vo vnútri.
Nevidíš ma, no mením krajinu
Nemám telo, a predsa viem rozkývať stromy aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy ti viem vytrhnúť čiapku z hlavy.
Pohybujem sa bez nôh a mením krajinu.
Začínam vysoko v horách, no dole sa zo mňa stáva cesta pre ryby, mosty aj hrádze. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale stále sa posúvam ďalej.
Prichádzam potichu a mením chodník
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa ozvem na streche aj v tráve. Keď prídem vo veľa kvapkách, zem zvlhne a rieka sa vie naplniť.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozvlniť hladinu na jazerách. Nemám ruky ani nohy, predsa dokážem presúvať veci po svete.
Neviditeľný maliar lesa
Nemám ruky, no hýbem konármi, hladím tvár a na vode kreslím vlny. Keď zosilniem, aj pokojný deň sa zmení na preteky o čiapku.
Nevidíš ma, no mením krajinu každú chvíľu
V jednej chvíli hladím tvár, o chvíľu sa opieram do stromov a rozvlním hladinu. Nemám ruky ani nohy, no viem zatlačiť tak silno, že človek musí prikročiť bližšie k zemi.
Tichý obor v krajine
Na jar sa prebúdzam do zelena, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy. Mám kmeň, konáre aj korunu, ale nepohnem sa z miesta.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope
V lete vrhá tieň a v zime zostáva ako tichý svedok. Má kmeň, vetvy aj korunu, no stále stojí na jednom mieste a pritom mení celý kraj. Čo je to?
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo teba
Raz šepkám medzi stromami, inokedy tlačím oblaky cez oblohu. Nemám ruky ani nohy, no dokážem roztočiť mlyny, vlniť trávu a zanechať na tvári chladný dotyk.