Hádanka #24776:
Nevidíš ma, no hýbem stromami
Keď prídem, tráva sa skloní a listy začnú šepkať. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem zatriasť oknom aj plachtou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no hýbem stromami
Keď prídem, tráva sa skloní a listy začnú šepkať. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem zatriasť oknom aj plachtou.
Keď sa hýbem, nik ma nevidí
Nedá sa chytiť do dlaní, no ohne konáre a rozvlní hladinu. Niekedy je len šepot, inokedy zmetie čiapku z hlavy.
Mená na papieri, ale nie v atlase
Vyzerám ako dvojica mien, no v skutočnosti som len zápas v kalendári. Ľudia ma sledujú kvôli súboju, nie kvôli stromom či rieke.
Nič nevidno, ale všetko sa hýbe
Nevidíš ma, no zohýbam stromy a tlačím oblaky cez krajinu. Raz som len pohladenie na tvári, inokedy viem roztriasť aj plachty. Čo som?
Medzi dvoma klubmi, no mimo ihriska
Z diaľky pôsobím ako zápis v športovej kronike, no v skutočnosti som len stopa na mape. Raz som bližšie k vode, inokedy ku kopcom, a názov mi pripomína dve mestá.
Dve mená, jedna stopa v krajine
Na mape pôsobím ako spojenie dvoch miest, no v tvojej hlave mám zvláštny tvar a rytmus. Niekde by si vo mne čakal pokoj prírody, no záhada je skôr v názve než v tráve.
Neviditeľná cesta vody
Začínam v horách alebo prameňoch a potichu sa dám do pohybu. Obtekám kamene, napájam brehy a nakoniec sa stratím vo väčšom celku.
Neviditeľný kreslič pohybu v krajine
Keď sa rozbehnem, tráva sa ohne a plachty sa napnú bez dotyku. Niekedy ma cítiš len ako chlad na líci, no v lese viem šepkať aj hvízdať.
Cestujem krajinou bez kolies a bez nôh
Začínam v horách ako tenký prameň, no cestou sa ku mne pripájajú ďalšie vody a ja silniem. Nakoniec miznem v inom obrovskom telese vody, ale svoju trasu si pamätá celé údolie.
Prichádzam aj bez varovania
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa mení ticho na bubnovanie o strechu a listy sa lesknú. Nezostávam dlho, ale bez mňa by bola zem suchšia.