Hádanka #3914:
Ticho sa pohybuje, no nejde z miesta.
Rodím sa z prameňov a potokov, potom sa predieram cez les aj mestá. Nakoniec ma nevidíš v krajine, lebo sa stratím v inej veľkej vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho sa pohybuje, no nejde z miesta.
Rodím sa z prameňov a potokov, potom sa predieram cez les aj mestá. Nakoniec ma nevidíš v krajine, lebo sa stratím v inej veľkej vode.
Raz je tichá, raz divoká a stále ide ďalej.
Rodím sa vo vyššej krajine z prameňov a potokov. Prechádzam údoliami, krútim sa medzi brehmi a nakoniec sa stratím v mori alebo v inej veľkej vode.
Nevidíš ma, ale bezomňa listy tancujú.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem prevrátiť dáždnik naruby. Nemám ruky ani hlas, no keď sa rozbehnem, cítiš ma na tvári aj počuješ v noci.
Strážca tieňa aj času
Mám korene hlboko v zemi a hlavu vysoko nad zemou. V lete dám tieň a na jeseň sa viem prezliecť do iných farieb bez jediného kroku.
Zospodu som prekážka, zhora smer.
Keď sa ku mne blížiš, mením sa z pozadia na cieľ. Na mojom chrbte býva chlad, vo svahoch ticho a z vrchu vidíš krajinu tak ďaleko, že sa stratí v hmle.
Príde potichu a zmení vôňu vzduchu.
Najprv ho cítiš na lístkoch a až potom počuješ. Nešumí ako vietor, ale bez neho sa zem rýchlo zmení na prach.
Cez krajinu kreslím dlhú cestu.
Začnem vysoko a cestou zbieram menšie pramene. Nezostávam na mieste, lebo ma ženú svahy, až sa napokon stratím vo veľkej vode. Čo som?
Tichý svet, kde sa aj krok ozve inak.
Nie je to hora ani rieka, ale bez neho by sa vietor pohrával len s holou zemou. Skrýva tieň, vôňu vlhkej pôdy a cestu, na ktorej sa ľahko stratíš.
Na mape len spojka, v krajine skrytý krok
Nie som hora ani rieka, ale vediem z jedného miesta na druhé. Niekedy som asfaltová, inokedy len úzka a prašná, no bez mňa sa ľudia nikam nedostanú.
Dve mená, jedna stopa
Na papieri vyzerám ako stretnutie dvoch miest, ale v hlave hrám na vlnu, vietor a dlhú cestu. Kto ma počuje, môže si predstaviť aj zápas v daždi.