Hádanka #2412:
Nevidno ma, ale hýbem vetvami aj myšlienkami.
Niekedy som jemný šepot, inokedy zrazím dáždnik z ruky. Cez stromy ma počuješ skôr, než ma uvidíš, a predsa nemám vlastné telo. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, ale hýbem vetvami aj myšlienkami.
Niekedy som jemný šepot, inokedy zrazím dáždnik z ruky. Cez stromy ma počuješ skôr, než ma uvidíš, a predsa nemám vlastné telo. Čo som?
Rastiem vyššie, než ma dosiahne ruka
Na jar ma oblečie nový závoj a v lete dávam tieň. Keď ma víchor skláti, nepadám naraz, ale po rokoch alebo po jednom údere.
Na prvý pohľad ticho, no pod povrchom sa deje veľa
Rastiem pomaly a každý rok si do tela pripíšem vlastný záznam. V lete dávam tieň, v zime ma odhalí holá kostra bez tajomstiev.
Nevidno ma, ale mením deň na pohyb.
Najprv ma cítiš v korunách stromov, potom na tvári a napokon v plachtách lodí. Nemám vlastný tvar, len smer a silu, ktorú si ľudia všímajú až podľa následkov.
Cesta vody od prameňa k moru
Začínam ako tenký prúd medzi kameňmi a potom rastiem, kým ma ľudia prechádzajú mostom. Nechodím však nikdy naspäť ako cesta.
Rastie pomaly, no dáva tieň aj kyslík
V zemi ma držia korene a do výšky sa dvíha kmeň. Na jar i na jeseň mením svoj vzhľad podľa listov alebo ihličia.
Zo zeme ma vidno, no môj príbeh je hlbší
Z diaľky vyzerám ako tichá prekážka na obzore, no v skutočnosti som len tvar krajiny. Na mojom svahu rastú lesy, pri úpätí býva chlad a hore vládne vietor.
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo
Nemám telo ani ruky, no ohýbam stromy a rozvlním vodu. Niekedy prídem len ako jemný dotyk, inokedy viem zavrieť okná aj vyhnať vôňu lesa ďalej.
Som mapa tieňov, čo rastie celé roky
Na jar ma zdobia puky, v lete tieň a na jeseň šušťanie pod nohami. Nechodím, a predsa mením miesto, kde sa všetko okolo mňa upokojí.
Zem ma drží, no oblaky ku mne nemajú ďaleko.
Môžem byť zelená, sivá aj zasnežená a z diaľky sa zdám menšia, než naozaj som. Kto ma zdolá, často zistí, že posledný úsek je najťažší.