Hádanka #2587:
Cestu si píšem sama.
Narodím sa vysoko v horách a rastiem z dažďa, snehu aj prameňov. Cez lesy a mestá kráčam bez nôh, no nikdy nejdem rovno, ak mi v tom bránia kamene a brehy.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #2578:
Nad údolím sa neprestajne dvíham, no nie som oblak.
Z diaľky vyzerám pokojne, ale kto ma chce zdolať, zistí, že nie som cesta pre rýchle kroky. Niekedy ma zakrýva sneh, inokedy len skalná tvár a vietor.
Hádanka #2562:
Tichý svedok ročných období
Rastiem pomaly, no pamätám si vetry, búrky aj suchá. Keď ma niečo zlomí, ešte stále môžem dávať tieň, listy alebo plody, a moje korene držia miesto pevnejšie než sa zdá.
Hádanka #2553:
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo
Nechytíš ma do dlane, no ohneš sa predo mnou aj strom. Niekedy len šepkám v korunách, inokedy viem rozvíriť prach a priniesť vôňu z diaľky.
Hádanka #2545:
Nevidno ma, no listy ma počujú
Nesiem vôňu diaľky a viem rozhýbať aj pokojný strom. Keď prídem silnejšie, z dvorov mizne prádlo a na vode sa objavia malé vlnky.
Hádanka #2538:
Na obzore stojím, ale nepohnem sa
Z diaľky vyzerám ako hranica neba a zeme, no každý môj svah má iný príbeh. Hore býva chlad a ticho, dole sa mení les, kameň aj sneh.
Hádanka #2530:
Stojím vysoko, no nie som vždy sám
Z diaľky pôsobím ako pevná stena na obzore, no cestu si musím vydobyť cez svahy, skaly a vietor. Hore býva chladnejšie a výhľad za námahu stojí.
Hádanka #2517:
Kreslím cestu krajinou bez asfaltu
Nemám nohy, no stále idem ďalej a mením krajinu po ceste. Raz som úzka a divoká, inokedy široká a tichá, a more ma čaká na konci. Čo som?
Hádanka #2509:
Neviditeľný hráč medzi stromami
Niekedy len šepkám v korunách, inokedy viem ohnúť dáždnik aj roztočiť lístie po ceste. Nevidíš ma, ale stromom nikdy neuniknem.
Hádanka #2502:
Cez krajinu sa plazím, no nelezem.
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram menšie prítoky. Nakoniec sa stratím v inom veľkom celku, ale nikdy nestojím na mieste.