Hádanka #2663:
Keď stojím, obzor sa mení
Ľudia ma často vidia z diaľky ako vysoký chrbát krajiny. Kto ma chce prekonať, musí sa potýkať so stúpaním a s vetrom, nie so schodmi. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď stojím, obzor sa mení
Ľudia ma často vidia z diaľky ako vysoký chrbát krajiny. Kto ma chce prekonať, musí sa potýkať so stúpaním a s vetrom, nie so schodmi. Čo som?
Nevidno ma, ale mením smer listov aj plachiet.
Nemám ruky, no viem zatlačiť, pohladkať aj rozbúriť hladinu. Niekedy prídem z údolia, inokedy z hôr, a stromom sa z toho zamotá reč aj konáre. Čo som?
Ticho stojím, no mením krajinu okolo seba.
Mám korene v zemi, no ruky mi nerastú. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a po rokoch sa mi dá spočítať vek podľa kruhov.
Tichý vrch, čo sa dotýka oblakov
Zospodu môžem vyzerať ako múr, no z vrchu často vidno ďaleko. Niekedy ma zdobí les, inokedy len skaly a vietor, ktorý sa na mne zastaví.
Strážim obzor a mením počasie
Som pevná a vysoká, no nie som strom. Keď sa na mňa vyšplhá chladný vzduch, na vrchole často leží biely šál a dole ma obmývajú údolia.
Držím nebo, aj keď sa nehýbem z miesta
Moje telo stojí pevne a korene ma držia hlboko v zemi. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a na jar sa zasa obliekam do zelena.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no niekedy ma zakryje hmla a vrchol mi zmizne. Čím vyššie stúpam, tým chladnejší vzduch ma obklopuje.
Tichý svedok rokov, vetra aj dažďa
Rastiem na jednom mieste, no každý rok po sebe nechávam stopu v tele. Poškodí ma čas, ale tieňom viem ochladzovať a vetru sa len tak neuhnem.
Drží sa zeme, no siaha do neba.
Pod zemou sa opieram o skrytú sieť a navonok ma prezrádza kôra aj tieň. V lete chladím, na jeseň mením farby a bez vetra som väčšinou tichý.
Cesta, ktorá sa nikdy neunaví
Rodím sa z prameňov a dažďa, no do cieľa ma vedie krajina sama. Niekedy som pokojná, inokedy silná a bez mňa by sa mnohé miesta nedostali k vode.