Hádanka #3382:
Kamenný stĺp medzi nebom a dolinou
Z diaľky vyzerám ako jeden tvar, no zblízka mám chodníky, skaly aj zmenu počasia na každom kroku. Kto ma chce prejsť, nesmie sa ponáhľať ani podceniť výšku.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný stĺp medzi nebom a dolinou
Z diaľky vyzerám ako jeden tvar, no zblízka mám chodníky, skaly aj zmenu počasia na každom kroku. Kto ma chce prejsť, nesmie sa ponáhľať ani podceniť výšku.
Stojím, ale stále rastiem
Mám kmeň, konáre aj listy, no nohami sa nepohnem. V lete dám tieň a na jeseň zhodím šatstvo bez slova.
Prichádzam nepozvaný, no mením všetko
Najprv ma cítiš vo vzduchu, až potom ma vidíš na skle, tráve či kabáte. Keď prídem dlho, zem stíchne a chodník dostane lesk, ale ja nie som mlha.
Nevidno ma, ale bez mňa sa stromy hýbu.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy zavriem dvere tak silno, že ich počuje celý dom. Nemám tvar, ale mením smer vecí okolo seba.
Stojím vysoko a mením počasie okolo
Zo zdola som len veľký silueta na obzore, no hore ma čakajú skaly, chlad a výhľad. Kto na mňa stúpa, musí sa spoliehať na vlastné nohy.
Má korunu, no nekorunuje sa,
Stojím na jednom mieste, a predsa sa mením s časom. Na jar ma zdobia listy, v zime zostanú len konáre a spomienka na tieň.
Niekedy je môj dotyk jemný, inokedy vie aj šľahať.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári, v korunách stromov aj pri vode. Viem priniesť sviežosť, no aj prevrátiť dáždnik naruby.
Vyzerám pevne, no mením sa pomaly.
Z diaľky som len tvar na obzore, zblízka však ukážem chodníky, skaly aj sneh. Na môj vrchol sa nechodí naraz a kto ma podcení, rýchlo spomalí.
Mlčky stojí nad dolinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no cestu mi vie spraviť len ten, kto sa nebojí výšky. Najvyššie na mape nepatrím medzi roviny ani medzi rieky.
Na papieri vyzerá ako jednoduchá čiara, v príbehu mení smer
Začína na severe a končí na juhu, no medzi tým sa správa ako zápis do mapy aj do tabuľky. Pre niekoho je to len zápasový názov, pre iného malý smerovník noci.