Hádanka #7393:
Nesiem príbeh ročných období
Na jar ma prebúdza miazga, v lete dávam tieň a na jeseň mením farby bez jedinej farbičky. V zime stojím ticho, no stále držím zem aj oblohu v rovnakej hre.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nesiem príbeh ročných období
Na jar ma prebúdza miazga, v lete dávam tieň a na jeseň mením farby bez jedinej farbičky. V zime stojím ticho, no stále držím zem aj oblohu v rovnakej hre.
Držím krajinu pokope a stále rastiem
Mám kmeň, korunu aj korene, no nechodím nikam. V lete dávam tieň a v jeseni zo mňa padá farebný dážď listov.
Neviditeľný silák krajiny
Nie som vec, ktorú držíš v ruke, a predsa viem hýbať trávou, vodou aj oblakmi. Niekedy som len šepot, inokedy ma počuť za oknom tak, že sa aj stromy začnú ohýbať.
Ticho, ktoré rastie do výšky
Mám korene v zemi, kmeň ako stĺp a konáre, ktoré sa rozťahujú k svetlu. Na jar nosím listy, no v zime viem stáť aj bez nich.
Nie som len kopa kameňov, keď sa na mňa pozeráš zďaleka.
Z údolia ma často vidno skôr ako ma dobyješ. Môžem mať les na pleciach, sneh na čele a výhľad, ktorý si musíš zaslúžiť stúpaním.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam ja
Padám zhora po kvapkách, ale nie vždy som rovnaký. Raz som tichý, inokedy bijem do okien a mením cestu na lesklé zrkadlo.
Keď sa obloha zatiahne, prichádzam
Najprv ma cítiť na vzduchu a potom začnem bubnovať na okná. Bez mňa je zem suchšia, s ním sa les aj chodník rýchlo zmenia.
Nevidno ma, ale mením smer listov aj vlny
Raz som len jemný dotyk na tvári, inokedy viem ohnúť stromy a rozčerím hladinu bez jediného kroku. Som skrytý pohyb, ktorý si všimneš skôr než ma chytíš.
Neustále cestujem, no nikdy nemám lístok
Raz som úzka niť, raz široký pás a pritom sa stále držím svojho smeru. Nesiem lode, občas delím krajinu a bez mňa by sa mnohé údolia tvárili celkom inak.
Rastiem do výšky a dávam tieň.
Na jar ma zdobia nové listy, v lete schovám pod seba oddych aj vtáky. Keď ma poriadne poznáš, vieš z môjho kmeňa a koruny čítať vek.