Hádanka #7566:
Neviditeľný umelec v krajine
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ. Viem rozhýbať stromy, rozvlniť vodu a potrápiť aj dáždniky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný umelec v krajine
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ. Viem rozhýbať stromy, rozvlniť vodu a potrápiť aj dáždniky.
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš.
Sám nemám tvar, ale dokážem rozkývať konáre aj zahnať vôňu dažďa ďaleko od seba. V horách bývam prudký, pri oknách len šepkám a v poli kreslím neviditeľné cesty.
Miznem a vraciam sa v jednom smere
Začínam ako pramienok v horách, no cestou zbieram ďalšie vody a silniem. Nech ma sleduješ akokoľvek dlho, stále sa posúvam dopredu.
Neviditeľný tvor, čo hýbe svetom
Nevidíš ma, no vieš, že som tu, keď sa hýbu koruny stromov a na tvári cítiš chlad. Niekedy som len mierny šepot, inokedy viem zatlačiť aj poriadne silno.
Mám vrchol, ale nie som stavba
Keď ma z diaľky vidíš, mením obzor a často si obliekam mraky ako kabát. Kto ku mne stúpa, cíti, že výhľad si treba zaslúžiť, nie len pozrieť.
Rastiem pomaly, ale držím krajinu pokope
Na jar nosím nový kabát a v lete dávam tieň. Nemám nohy, no pijem zeme viac, než by si čakal. Keď ma ľudia obídu, často si ani nevšimnú, ako veľmi im chýbam.
Na mape je len špička, v realite celý svet výhľadu.
Z diaľky vyzerám, akoby som sa dotýkal neba. Hore býva chladnejšie a kto vystúpi vyššie, uvidí dolu lesy, cesty aj rieky.
Stojím dlho, no stále rástnem
Mám kmeň, korunu aj korene, ale nie som kráľ. V lete dávam tieň a na jeseň mením šat, hoci sa nepohnem z miesta.
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš.
Rozhojdať viem stromy, rozvlním hladinu a občas zmením smer dážďových kvapiek. Nemám ruky ani nohy, no vie o mne každý, kto otvorí okno.
Zo zeme vyrastám vysoko, no nikdy sa nepohnem.
Môžem stáť ako samostatný strážca krajiny alebo byť súčasťou celého hrebeňa. Čím vyššie ku mne ideš, tým chladnejšie býva a výhľad sa mení na odmenu.