Hádanka #6070:
Vidíš ma, ale nikdy ma neuchopíš do dlane
Keď sa rozbehnem medzi stromami, šuští lístie a voda na hladine sa zmení na vlnky. Raz som jemný ako dotyk, inokedy viem zvaliť aj silného chodca z cesty.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vidíš ma, ale nikdy ma neuchopíš do dlane
Keď sa rozbehnem medzi stromami, šuští lístie a voda na hladine sa zmení na vlnky. Raz som jemný ako dotyk, inokedy viem zvaliť aj silného chodca z cesty.
Dom, čo rastie pomaly do neba
Nemám nohy, no stojím na jednom mieste celé roky. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v zime zhrubnem pod snehom.
Vyrastá potichu, ale mení krajinu.
Má korene hlboko v zemi a ruky vysoko v nebi, hoci sa nikdy nepohne z miesta. V lete dáva tieň a na jeseň mení šaty. Čo je to?
Stojím vysoko, no nie som mrak
Zo mňa vidno ďaleko, ale ja sa nehýbem. Môžem mať les, sneh aj chodník a ľudia ma obchádzajú, keď chcú vyjsť vyššie.
Stojí, no stále sa mení pod nohami
Neuteká, a predsa z nej pramenia potoky. Na jej svahu je chladnejšie, vrch býva bližšie k oblakom a výhľad tam odmení každú námahu.
Vyzerám pokojne, ale mením výhľady
Zo zeme ma neprehliadneš, no z diaľky mi často chýba koniec. Na mojom chrbte býva sneh aj les a po mojom svahu sa dá vystúpať vyššie než nad mesto.
Zem sa dvíha, keď sa k nej priblížiš
Z diaľky vyzerám ako ticho, no zblízka mám chodníky, skaly aj sneh podľa ročného obdobia. Kto sa vyšplhá vyššie, ten vidí ďalej než ten v údolí.
Tečiem aj bez nožičiek
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie prúdy. Nie som ani cesta, ani plot, no viem rozdeliť krajinu a napojiť mestá.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Niekedy som len jemný dotyk v korunách stromov, inokedy viem rozvíriť prach aj vlny. Nemám telo, no cítiš ma na koži skôr, než si ma všimneš.
Z diaľky pôsobí nehybne, no mení sa každým ročným obdobím.
Šplhá sa nad les, z jednej strany ho hladí vietor a z druhej po ňom steká voda do doliny. Na vrchole je vzduch chladnejší a výhľad širší.