Hádanka #5745:
Mieri stále dopredu, no nikde sa neponáhľa
Rodím sa vysoko v horách a cestou ku koncu sa ku mne pripájajú ďalšie pramene. Tečiem pomedzi brehy, no nikdy sa nevraciam späť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mieri stále dopredu, no nikde sa neponáhľa
Rodím sa vysoko v horách a cestou ku koncu sa ku mne pripájajú ďalšie pramene. Tečiem pomedzi brehy, no nikdy sa nevraciam späť.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Mám brehy, ale nie dvere. Niekedy som pokojná, inokedy prudká a hlučná. Tečiem krajinou, kým sa nestratím v inom veľkom vode. Čo som?
Stojím vysoko, no nie som budova
Z diaľky ma vidno ako tichý obzor, no zblízka už bývam strmá skúška nôh. Na mojom vrchole sa vietor často opiera silnejšie než v doline.
Stúpam vysoko k oblakom
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát krajiny. Na vrchole býva chladnejšie a cesta hore vie poriadne zmeniť dych aj krok.
Stojím bez nôh, no mením krajinu okolo seba.
V lete dávam tieň, na jeseň farby a v zime tiché ramená bez listov. Môžem žiť desiatky rokov, aj keď sa nepohnem ani o krok.
Nevidno ma, ale mením smer listov aj vlasov
Keď sa rozbehnem, stromy sa mi uklonia a dvere vedia tresnúť. Niekedy som jemný, inokedy silný, no vždy ma cítiš skôr než ma uvidíš.
Cesta bez kolies, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko v horách a prechádzam dolu krajinou, no nikdy sa neotočím späť. Kŕmim brehy, križujem mestá a na konci sa stratím vo väčšom objatí vody.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začína ako drobný pramienok a ďalej si hľadá vlastnú cestu krajinou. Krúti sa medzi brehmi, kým sa nestratí v širšom objatí vody.
Cesta, čo sa stále hýbe.
Pomaly kráčam krajom a zbieram vodu z kopcov aj dažďa. Raz som úzky, raz široký, no vždy hľadám cestu ďalej.
V lese ma hľadáš skôr podľa tieňa než podľa mena.
Jedni ma nesú rovno k oblohe, iní sa rozkladajú do šírky a menia krajinu na úkryt. Keď ma vietor prejde od koreňov po konáre, šumím ako voda bez rieky.