Hádanka #5636:
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko a stále si hľadám novú cestu nižšie. Raz som úzka, raz široká, a po ceste mením brehy aj náladu krajiny.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko a stále si hľadám novú cestu nižšie. Raz som úzka, raz široká, a po ceste mením brehy aj náladu krajiny.
Strážca lesa bez nôh
Stojím na jednom mieste celé roky, ale stále rastiem vyššie. V lete dávam tieň a na jeseň zhadzujem listy, ak mi to druh dovolí.
Cez mapu sa kľukatím ako podpis zeme.
Nikdy nestojím na mieste, no stále som tá istá cesta pre vodu. V horách bývam úzka a hlučná, nižšie sa viem rozliať do širokého pásu.
Stojím na mieste, a predsa neustále rastiem
Mám korene hlboko pod zemou a ruky dvíham k oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň pustím šaty a pritom sa nepohnem ani o krok.
Vrchol, čo brzdí oblaky
Zo zeme vyrastám pomaly a z diaľky sa zdám vyššia, než naozaj som. Na mojom chrbte sa mení počasie rýchlejšie než v doline.
Z neba padá aj bez vedra
Najprv cítiš vôňu zeme a potom sa ozve mäkké bubnovanie na streche. Niekedy príde len na chvíľu, inokedy trvá dlho a z ciest spraví lesklé zrkadlo.
Dlhá cesta cez krajinu bez vlastnej brzdy.
Začína vysoko v horách a potom si razí cestu cez doliny aj mestá. Nikdy nestojí na mieste, no stále ostáva tou istou cestou vody.
Padám z oblakov, no nie som sneh
Prichádzam potichu zhora a zem po mne zavoňá inak. Niekedy som len jemný šum na okne, inokedy prudký lomoz na strechách a v kalužiach.
Strážim obzor a mením sa s počasím
Nezmestím sa do kapsy, no z diaľky ma vidno aj cez hmlu. Hore sa mení vietor, dole šumí les a na vrchole býva chladnejšie než v údolí.
Keď sa obloha zatiahne, príde hostina kvapiek
Najprv pocut ticho, potom bubnovanie na strechu a listy sa lesknu ako po umyti. Po mne zvykne byt vzduch chladnejsi a vsetko akoby sa nadechlo.