Hádanka #6237:
Má korene dole a tieň hore
Stojí roky na jednom mieste, ale mení sa s každým ročným obdobím. Na vetvách mu rastie život a na jeseň často púšťa svoj kabát.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Má korene dole a tieň hore
Stojí roky na jednom mieste, ale mení sa s každým ročným obdobím. Na vetvách mu rastie život a na jeseň často púšťa svoj kabát.
Cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vysoko a nestrácam smer ani vtedy, keď ma stočia skaly či les. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, no stále nesiem vodu ďalej.
Stojím vysoko, no nepohnem sa.
Z diaľky ma vidíš ako tichý zub oblakov. Na moje temeno sa nedostaneš jedným krokom a v mojom tieni sa mení počasie aj dych.
Stojím vysoko, no nikdy sa nepohnem
Môj vrchol môže byť v oblakoch, ale moje podnožie sa dotýka lesa, skál aj snehu. Cestou ku mne sa mení vzduch, ticho aj dych.
Cesta vody, ktorá si pamätá smer
Rodím sa vysoko, no nemusím zostať v tichu hôr. Niekedy ma premostí most, inokedy ma rozdelí ostrov, ale ja si stále hľadám cestu ďalej. Bez môjho pohybu by krajina vyzerala inak.
Čiara vody, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko a putujem níž, kým ma niečo neodvedie ďalej. Niekde som úzka a tichá, inde široká a silná.
Ticho stojím, no mením krajinu.
Z diaľky vyzerám pevne a pokojne, no bez mňa by sa rieky správali inak a obzor by bol chudobnejší. Na vrchol ma nevyjednáš ani jedným krokom.
Ticho stojím, no mením celý pohľad
Z diaľky vyzerám ako veľká prekážka na obzore, no keď ma začneš zdolávať, mení sa vzduch aj cesta pod nohami. Hore býva chladnejšie a výhľad za odmenu.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo seba
Raz len šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím do plachiet aj do kabátov. Som neviditeľný, no podľa mňa sa vedia otriasť aj konáre.
Putuje bez nôh a stále sa mení.
Začnem vysoko v horách, ale nekončím tam. Kľukatím sa krajinou, prijímam prítoky a napokon sa stratím v väčšom vodnom priestore.