Hádanka #7854:
Nad krajinou stojím ako tichý strážca
Nevyrastám za noc a neviem sa pohnúť, no určujem obzor aj počasie v okolí. Keď na mňa vystúpiš, vidíš ďalej než z údolia a vzduch býva chladnejší.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nad krajinou stojím ako tichý strážca
Nevyrastám za noc a neviem sa pohnúť, no určujem obzor aj počasie v okolí. Keď na mňa vystúpiš, vidíš ďalej než z údolia a vzduch býva chladnejší.
Ticho stojím a mením krajinu
Zakorením sa hlboko, no nad zemou stále rastiem. V lete dávam tieň a na jeseň listy, ktoré šuštia pod nohami.
Nevidíš ma, no bezomňa sa strom ani tráva nepohne.
Môžem byť jemný ako dych alebo taký silný, že lámem vetvy. Niekedy nesiem vôňu lesa, inokedy len studený dotyk pred dažďom a pohýnam všetko, čo visí či lieta.
V lese ma vidíš často skôr podľa tieňa než podľa konca.
Stojím na jednom mieste, no stále rastiem a mením sa s ročným obdobím. Dávam tieň, plody aj drevo a môžem byť vysoký, starý alebo len mladý výhonok.
Keď sa nebo zatiahne, prídem ja
Padám z oblakov po kvapkách a viem zmeniť tichú cestu na lesklé zrkadlo. Bez mňa by záhrady vadli a rieky by boli chudobnejšie.
Nevidíš ma, no hýbem svetom okolo teba
Nemám ruky ani nohy, a predsa viem rozkývať strom aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný dotyk na lístí, inokedy sa pretekám s búrou.
Cez krajinu píšem dlhú cestu.
Niekedy som pokojná a les sa v mne zrkadlí, inokedy sa rozbehnem tak, že ma mosty len ťažko skrotia. Bez mňa by mnohé údolia ostali tiché a suché.
Kreslím krajinu dlhou lesklou čiarou
Raz som pokojná, raz mi voda letí rýchlo medzi brehmi. Nemám dvere ani strechu, no spájam hory, lesy aj mestá a stále sa niekam ponáhľam.
Mám začiatok, ale nie dvere
Rodím sa v horách a cestou ku mne pribúdajú ďalšie cesty vody. Niekedy som pokojná, inokedy divoká, no vždy niekam mierim a nosím so sebou príbeh krajiny. Čo som?
Bez nej by krajina nemala smer.
Tečiem dolu z hôr, krútim sa medzi brehmi a niekde sa vlievam do väčšieho celku. Nie som cesta, ale viem viesť všetko ďalej.