Hádanka #9802:
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Rodím sa vysoko a postupne sa mením na prúd, ktorý si vyberá vlastnú trasu. Môžem deliť krajinu, napájať polia aj miznúť v mori.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Rodím sa vysoko a postupne sa mením na prúd, ktorý si vyberá vlastnú trasu. Môžem deliť krajinu, napájať polia aj miznúť v mori.
Ticho, čo drží oblohu aj tieň
Stojí na jednom mieste, no mení sa s ročnými obdobiami. Na jar pučí, v lete dáva tieň a na jeseň sa oblieka do farieb, ktoré vietor postupne odnesie.
Keď sa obloha zatiahne, mení krajinu
Prichádza potichu z mrakov a dopadá na strechy, listy aj okná. Niekedy stačí chvíľa a všetko vonku získa lesk, akoby svet dostal nový kabát.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky pôsobím ako stena, no nie som vyrobený človekom. Hore ma čaká vietor a výhľad, ktorý odhalí ďalšie vzdialené vrchy.
Veľký vrchol nad krajinou
Nad lesom stojím ticho, no môj tieň vie byť dlhý. Hore ma lezieš krok po kroku a z vrcholu vidíš ďaleko za obzor.
Keď sa nebo rozhodne prehovoriť
Najprv ho cítiš, až potom vidíš. Dotkne sa listov, chodníkov aj strechy, a zrazu je zo sucha lesklý svet plný malých krokov. Neprichádza sám, no po ňom všetko vonia inak.
Cez krajinu sa kľukatí a stále si hľadá cestu
Začína pri prameni a postupne naberá silu z ďalších prítokov. Niekde tečie pomaly, inde sa valí cez kamene, no nikdy sa nezastaví na jednom mieste.
Nie som len čiarou na mape, mám vlastný príbeh.
Rodím sa vysoko, no zriedka zostávam tam, kde začnem. Nesiem so sebou kamene, odraz lesa aj cudzí dážď, a pritom ma nevidno stáť na mieste.
Nevidíš ma celý, no mením výhľad
Z diaľky pôsobím pokojne, no môj svah vie byť strmý a počasie sa pri mne mení rýchlo. Kto ma zdolá, získa rozhľad, ktorý dole v údolí nemá.
Tečiem krajinou bez zastavenia
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram vodu z potokov. Nie som more ani dažďová mláka, no viem prejsť kus krajiny, kým sa stratím ďalej.