Hádanka #9846:
Cesta vody cez krajinu
Rodí sa vysoko a putuje nízko, pritom stále mení tvár krajiny. Niekde je pokojná, inde sa ponáhľa a bez nej by sa mnohé miesta zrkadlili len v suchu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody cez krajinu
Rodí sa vysoko a putuje nízko, pritom stále mení tvár krajiny. Niekde je pokojná, inde sa ponáhľa a bez nej by sa mnohé miesta zrkadlili len v suchu.
Neviditeľný ťah prírody
Nevieš ho chytiť do hrste, no pohne sa podľa neho tráva aj plachty. Raz je nežný, inokedy sa oprie do stromov tak, že sklonia hlavy. Keď utíchne, všade ostane podivné ticho.
Keď sa obloha zatiahne, začne tancovať
Padá po kvapkách z mrakov, bubnuje na plech aj parapet a v lese prebúdza vôňu pôdy. Po ňom bývajú chodníky lesklé a kaluže hlbšie než predtým.
Nevidno ho, no vie zmeniť celý deň
Keď sa opiera do stromov, šumí v korunách a nosí vôňu diaľky. Niekedy ťa ochladí, inokedy roztočí prach tak, že ho cítiš skôr, než ho vidíš.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Rodím sa vysoko a postupne sa mením na prúd, ktorý si vyberá vlastnú trasu. Môžem deliť krajinu, napájať polia aj miznúť v mori.
Ticho, čo drží oblohu aj tieň
Stojí na jednom mieste, no mení sa s ročnými obdobiami. Na jar pučí, v lete dáva tieň a na jeseň sa oblieka do farieb, ktoré vietor postupne odnesie.
Keď sa obloha zatiahne, mení krajinu
Prichádza potichu z mrakov a dopadá na strechy, listy aj okná. Niekedy stačí chvíľa a všetko vonku získa lesk, akoby svet dostal nový kabát.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky pôsobím ako stena, no nie som vyrobený človekom. Hore ma čaká vietor a výhľad, ktorý odhalí ďalšie vzdialené vrchy.
Veľký vrchol nad krajinou
Nad lesom stojím ticho, no môj tieň vie byť dlhý. Hore ma lezieš krok po kroku a z vrcholu vidíš ďaleko za obzor.
Keď sa nebo rozhodne prehovoriť
Najprv ho cítiš, až potom vidíš. Dotkne sa listov, chodníkov aj strechy, a zrazu je zo sucha lesklý svet plný malých krokov. Neprichádza sám, no po ňom všetko vonia inak.