Hádanka #14719:
Niekedy prinesiem slnko, inokedy dážď
Ráno ma ľudia sledujú, aby vedeli, či si vziať dáždnik alebo okuliare. Nepatrím na hodiny, ale mením plány od ihriska až po výlet.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Niekedy prinesiem slnko, inokedy dážď
Ráno ma ľudia sledujú, aby vedeli, či si vziať dáždnik alebo okuliare. Nepatrím na hodiny, ale mením plány od ihriska až po výlet.
Majú ručičky, no nekráčajú
Visím na stene alebo sedím na stole a bez slov ti hovorím, kedy máš prísť, odísť či čakať. Keď sa pohneš príliš pomaly, hneď ťa predbieham. Čo som?
Meriam dlhý úsek, ale sám som len číslo.
Začínam novým plánom, končím spomienkami. Po mne sa mení kalendár aj vek, no počas mňa sa dá prežiť dvanásť celých mesiacov.
Keď sa zastavím, zmeškáš viac než len minútu.
Mám ciferník, ručičky a tikám aj vtedy, keď sa nik nepozerá. Niekedy visím na stene, inokedy stojím na stole, ale vždy pomáham ľuďom nezabudnúť, kedy je neskoro.
Tikajú aj v tichu a ukazujú chvíľu.
Mám ručičky, ale nepíšem. Visím na stene alebo stojím na stole a každý sa na mňa pozrie, keď chce vedieť, či už mešká.
Všade ma majú, no nik ma nevidí priamo.
Tikám, no nebežím. Rozdeľujem deň na kúsky a keď sa zastavím, zrazu sa všetci ponáhľajú. Stačí sa na mňa pozrieť a vieš, či meškáš.
Tik-tak bez prestávky
Nerobím hluk sám od seba, no každý podľa mňa ráno vstáva aj večer odchádza spať. Mám ručičky, ciferník a niekedy aj sekundy, ktoré sa nikdy nezastavia.
Na stene visím, ale sám nič neukazujem.
Mám ručičky, no nepíšem. Keď sa posuniem o dvanásť, vieš, že začína nový okruh dňa. Bez mňa sa ťažko triafa obed aj autobus.
Tik-tak, no nie som budík.
Nemám ruky ako človek, ale aj tak ukazujem, kedy je neskoro. Niekedy visím na stene, inokedy stojím na stole a bez mňa by sa čas len ťažšie čítal.
Najdlhší pravidelný úsek v kalendári
Prídem po dvanástich mesiacoch, ale nie som len ďalšia stránka kalendára. Ľudia ma oslavujú pri zmene čísla a často si pri mne dávajú predsavzatia.