Hádanka #10301:
Trvá dlho, no zmestím sa do jedného čísla.
Začínam v januári a končím v decembri, ale nie som zošit ani kniha. Ľudia ma používajú na vek, plány aj spomienky.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Trvá dlho, no zmestím sa do jedného čísla.
Začínam v januári a končím v decembri, ale nie som zošit ani kniha. Ľudia ma používajú na vek, plány aj spomienky.
Trvá mi dvanásť krokov, ale nie som cesta.
Začínam po zimných sviatkoch a končím až o mnoho strán neskôr. V jednom som mladší, v ďalšom starší, no meno mám stále rovnaké.
Na číselníku som presný, no sám nebežím.
Keď sa mi minú kroky, všetko ide neskôr. Mám ručičky, ale nejazdím; viem zobudiť aj meškanie, no do vrecka sa mi nezmestí.
Na papieri aj v hlave sa vraciam stále rovnako.
Nemám vlastnú tvár, no mením čísla na kalendári. Som dlhší než mesiac, kratší než večnosť a ľudia ma počítajú po dvanástich.
Mám dvanásť kapitol, ale nie som kniha.
Začnem s novým kalendárom, no nekončím po siedmich dňoch ani po jednom splne. Keď sa otočím, ľudia bilancujú, plánujú a menia číslo na obale.
Jeden deň v roku patrí otcovi
Nie som víkend ani sviatok pre všetkých, no raz za rok sa pri mne spomínajú ruky, trpezlivosť a tichá opora. V kalendári ma nájdeš ako krátky rodinný odkaz, nie ako voľno navyše.
Na stene visím ticho, no riadim celý deň.
Bez slov ukazujem, či už meškáš alebo máš čas navyše. Jediným pohľadom viem rozdeliť ráno, obed aj noc, hoci sa sám nehýbem.
Koľko sa toho stihne za jeden obeh?
Nerozprávam sa hodinami, ale všetko v nich postupne nasýpam a zasa vymením. Mám dvanásť menších susedov a občas mi pribudne navyše jeden deň.
Bez môjho tikotu by sa deň rozpadol
Visím na stene, stojím na stole alebo svietim na displeji. Nepamätám si udalosti, ale bez mňa nevieš, či už meškáš alebo ešte stíhaš.
Bez mňa by si nestihol nič načas
Keď sa ponáhľaš, sleduješ ma, aby ti vlak neušiel. Nemám tvár ani hlas, no moje ručičky alebo čísla ti hovoria, koľko minút ešte zostáva.