Hádanka #24826:
Keď názov znie ako plán, nie je to len dátum.
Nie som deň v kalendári, no na papieri vyzerám ako stretnutie dvoch tímov. Ľudia si ma zapisujú dopredu a v ten večer sledujú, kto zvíťazí.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Keď názov znie ako plán, nie je to len dátum.
Nie som deň v kalendári, no na papieri vyzerám ako stretnutie dvoch tímov. Ľudia si ma zapisujú dopredu a v ten večer sledujú, kto zvíťazí.
V kalendári vyzerám ako obyčajný riadok, ale nie som deň
Na papieri som len dvojica miest, no ľudia pri mne sledujú presný okamih. Bez dátumu by som neoznačil nič, bez hodín by som bol len prázdny názov.
Na lístku vidíš len dve mená a pomlčku
Na papieri vyzerám ako Ružomberok – Podbrezová, ale bez hodín by si nevedel, kedy ma sledovať. Som udalosť s presným začiatkom, nie len dva názvy vedľa seba.
Dve mená, jedna pomlčka, jeden termín.
Na papieri vyzerám ako malý súboj dvoch miest, no bez mňa si neplánuješ večer ani víkend. Nehovorím, čo sa stalo, iba kedy sa má ísť von alebo pred obrazovku.
Dve mená, jedna položka v programe
V zozname zápasov stojím ako dve mestá prepojené pomlčkou. Neudávam deň ani hodinu, ale bez mňa by si fanúšik netrafil na tribúnu.
Bežím stále, no nik ma nechyti
Nemám nohy, a predsa ma ľudia naháňajú. Na stene visím pokojne, ale keď sa pohnem ja, všetci zrazu meškajú.
Keď sa na mňa pozeráš, čas sa rozbehne
Mám ručičky, no nepíšem. Som na stene aj na ruke a bez mňa sa ľudia často meškajú. Keď sa zastavím, hneď je z toho problém.
Keď sa zastavím, deň sa pletie
Na ciferníku sa hýbem stále rovnako, no ukazujem ti, koľko je práve teraz. Bez mňa by si ťažšie vedel, kedy začať aj kedy skončiť.
Meriam tvoje plány aj spomienky.
Mám dvanásť menších súrodencov a každý z nich si stráži svoj úsek. Keď sa ku mne vrátiš, počítaš zmeny, sviatky aj nové začiatky.
Mám dvanásť častí, no nie som hodiny
Prichádzam pomaly a ľudia si ma zapisujú do kalendára. Zvyknú ma poznať podľa sviatkov, ročných období aj nových začiatkov.