Hádanka #15022:
Nie je to deň ani mesiac
Mám dvanásť mesiacov, ale nie som kniha. Prichádzam pomaly a ľudia ma cítia až na konci, keď si píšu nové číslo do kalendára. Čo som?
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nie je to deň ani mesiac
Mám dvanásť mesiacov, ale nie som kniha. Prichádzam pomaly a ľudia ma cítia až na konci, keď si píšu nové číslo do kalendára. Čo som?
Nezastavím sa, aj keď spíš
Nemám nohy, no stále kráčam vpred rovnakým tempom. Na mojom ciferníku sa deje viac, než len jedna ručička, a ľudia podľa mňa stíhajú alebo meškajú.
Sedem krokov v jednom cykle
Začínam v pondelok a končím tesne pred ďalším pondelkom. Nezastavím sa ani vtedy, keď je víkend, len mením tempo a mením plány.
Bez nich sa deň rozpadne
Tváram sa vážne, no nič nesúdím. Mám dve ruky, ktoré sa stále hýbu, a keď ich sleduješ, vieš, kedy vyraziť, kedy čakať aj kedy je neskoro.
Stojím na stene, no nikam necestujem.
Mám tvár bez úst a ruky bez prstov. Keď sa pohhnem, ľudia zrazu stíhajú vlak, obed aj stretnutie.
Nerodím sa zo dňa na deň, ale z ich veľkého zhluku.
Mám dvanásť menších súrodencov a vždy sa vraciam do kalendára. Keď skončím, ľudia si často povedia, že zasa začínajú odznova.
Málo priestoru, veľa dátumov.
Nepretekám ako hodiny a nehovorím hlasno ako budík. Predsa v mne nájdeš, čo bolo, čo je aj čo príde, pekne zoradené v malých okienkach. Čo je to?
Nevidíš ma, ale mením celý kalendár
Nemám tvár ani zvuk, no každých dvanásť mesiacov sa vraciam. V mojom priebehu sa strieda zima, jar, leto aj jeseň.
Na stene stojím a času neujdem
Na stene stojím bez nôh, no deň mi uteká pod rukami. Keď sa jedna ručička prehupne, vieš, že chvíľa už minula.
Sedem dní sa tvári ako jeden celok.
Začínam v pondelok a končím v nedeľu, no ľudia ma často berú len ako jednu položku v kalendári. Sám netikám ako hodiny, ale bez mňa sa termíny rátajú horšie.