Hádanka #14918:
Všetko riadim, no sám sa nehýbem.
Na mojej tvári sa točí malá prechádzka bez nôh. Keď niekam meškáš, radšej sa na mňa pozrieš, hoci nič nehovorím.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Všetko riadim, no sám sa nehýbem.
Na mojej tvári sa točí malá prechádzka bez nôh. Keď niekam meškáš, radšej sa na mňa pozrieš, hoci nič nehovorím.
Mám dvanásť bratov, no som len jeden.
Raz prídem po dlhom čakaní a potom sa všetko začne znovu odznova. V kalendári ma ľahko nájdeš, no na presný počet dní si občas treba spomenúť dvakrát.
Nedá sa kúpiť, no všetci ho míňame
Nemám vlastnú tvár ani ruky, a predsa ma každý počíta. Raz som krátky, raz dlhý, no vždy sa po mne zmení kalendár aj spomienky.
Bojím sa nudy, no milujem presnosť
Nemám ruky ani nohy, a predsa mi všetci veria pri zhone do školy aj do práce. Niekedy ukazujem chvíľu, inokedy pripomínam celý deň, aby nik nezaspal na dôležitú vec.
Trvá dlhšie než leto aj prázdniny.
Začína sa prvým januárom a končí až po dvanástich mesiacoch. Ľudia si ho zapisujú do kalendára, lebo podľa neho rátajú sviatky aj plány.
Mám dvanásť dverí, ale jedny vraciam stále dokola.
Nechodím po nohách, a predsa sa ku mne ľudia vracajú od januára po december. Keď ma prelomíš, začne sa nový príbeh, hoci dni sa menia aj bez toho.
Nerozprávam, no vždy ukazujem čas
Na stene visím potichu a každý ma kontroluje inak často. Keď sa hýbem, deň plynie ďalej, aj keď ja ani nepípnem.
Mám veľa dní, no vždy len jedny naraz.
Začínam sa v kalendári a končím skôr, než si stihneš zvyknúť na nový rytmus. Som dlhší než mesiac, kratší než vek a ľudia ma počítajú, aj keď sa stále vraciam.
Keď sa rozbúcham, všetci sa zrýchlia
Mám dve ručičky, ale nikam nekráčam. Visím na stene alebo sedím na stole a aj bez hlasu viem povedať, že už je neskoro.
Najdlhší úsek v kalendári bez prestávky
Nie som deň ani mesiac, no držím ich pokope v jednom celku. Keď sa skončím, ľudia si vymenia kalendár aj číslo na obálke.