Hádanka #14510:
Bez nôh, no stále niekam smerujem
Na tvári mám čísla a po obvode sa mi prechádzajú dve tenké ruky. Keď sa zastavím, ľudia hovoria, že je ticho neskoro.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Bez nôh, no stále niekam smerujem
Na tvári mám čísla a po obvode sa mi prechádzajú dve tenké ruky. Keď sa zastavím, ľudia hovoria, že je ticho neskoro.
Keď sa deň mračí alebo usmieva
Ráno ma ľudia sledujú, aby vedeli, či si vziať dáždnik alebo okuliare. Niekedy mením plány, aj keď hodiny bežia rovnako.
Vždy prídem, ale nikdy nechodím načas
Nedržím sa kalendára ako dátum, no ľudia ma sledujú denne. Môžem obrátiť plány naruby, aj keď hodiny idú presne.
Raz sa smeje, raz mračí, a mení plány
Ráno ma môžeš hľadať v oblakoch, popoludní v slnku a večer v daždi. Nezastavujem hodiny, no často rozhodnem, či si vezmeš dáždnik.
Pomáha rozhodnúť, čo si oblečieš
Ráno ma sleduješ skôr, než otvoríš okno. Keď sa mením, mení sa aj tvoj plán na deň, ale ja nie som kalendár ani hodiny.
Pozrieš sa von a hneď vieš, čo si obliecť.
Ráno môže byť slnečno a popoludní sa všetko zmení. Nezastavím hodiny, ale rozhodujem, či si vezmeš bundu alebo dáždnik.
Merač, ktorý sa vracia v kruhu
Nie som ani najkratší beh, ani dlhá životná etapa. Raz ma prežiješ dvanásťkrát a potom sa zase začnem odznova, hoci číslo zostáva iné.
Na stene mi veríš presný čas.
Mám oči, ale nevidím. Ruky mám, no nič nezdvihnem, iba ich posúvam po kruhu. Keď sa hýbem, vieš, že deň ide ďalej.
Sedem dní, no nie som kalendár.
Začínam v pondelok, končím v nedeľu a medzi tým sa toho stihne viac než len pár hodín. Keď ma niekto spomenie, vieš, že ide o úsek, ktorý sa dá naplánovať aj odpočítavať.
Každé ráno ukazujem, koľko je hodín
Na stene ma vidíš stále, no bez pohybu by som bol len ozdoba. Keď sa moja ručička posunie, niekto sa rozbehne do školy a iný už vie, že je čas ísť spať.