Hádanka #8418:
Miesto, kde sa učí celý deň
Nie som budova ani lavica, a predsa ma v škole cítiš najčastejšie. Keď do mňa vojde veľa detí naraz, zrazu je zo všetkého viac hluku aj odpovedí.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa učí celý deň
Nie som budova ani lavica, a predsa ma v škole cítiš najčastejšie. Keď do mňa vojde veľa detí naraz, zrazu je zo všetkého viac hluku aj odpovedí.
Miesto, kde sa hluk mení na poriadok
Som plná lavíc, šepotu a pozorných očí. Keď zaznie zvonček, všetci sa do mňa vrátia, no nie som dom ani chodba.
Nie som budova, ale každý deň v nej žijem
V jednej sa učí a v druhej iba sedí, no ja som priestor plný spolužiakov aj lavíc. Keď zazvoní, mením sa na ruch, ktorý pozná každé dieťa.
Miesto, kde sa nečíta príbeh, ale spolu učí
Nie som kniha ani zošit, hoci sa v mne často otvárajú obe. Každé ráno sa v mne stretne veľa detí a zvykne ma viesť jeden učiteľ.
Miesto, kde sa skrývajú vety aj chyby
Nie som kniha, no denne do mňa niečo zapisuješ. Keď sa otvorím na zlej strane, býva v tom viac gumy než básní.
Strážca domácich úloh
Mám strany, ale nie som kniha. Na mne sa píše, kreslí aj preškrtáva a často ma nájdeš v školskej taške. Učiteľ do mňa nahliadne, keď chce vidieť prácu.
Kam sa schovajú poznámky, testy aj tajné kresby
Mám stránky, no nečítajú sa ako kniha. V taške som často pokrčený a učiteľ vo mne hľadá poriadok, nie príbeh.
Tu sa ozve zvonček a stíchne hluk
Nie je to budova, hoci je v nej plno lavíc, písania a otázok. Keď v nej učiteľ otvorí hodinu, všetci vedia, kde si majú sadnúť.
Miesto, kde sa ozve zvonček aj šepot
Ráno sa naplním hlasmi, potom sa upokojím pod pohľadom jedného človeka vpredu. Nie som zošit ani budova, ale v mojom strede sa celý deň menia lavice na príbehy.
V jednom priestore sa učí aj šepká
Nesiem mená, lavice aj hluk ceruziek, no nie som budova. Keď sa rozdelím na skupiny, všetci vedia, kde majú sedieť a s kým pracovať.