Hádanka #23143:
Miesto, kde sa stretne celý ročník
Každé ráno sa tam ozýva šum hlasov, škrípanie stoličiek aj otváranie zošitov. Nie je to kniha ani učiteľ, no bez toho sa hodina nezačne.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa stretne celý ročník
Každé ráno sa tam ozýva šum hlasov, škrípanie stoličiek aj otváranie zošitov. Nie je to kniha ani učiteľ, no bez toho sa hodina nezačne.
Zvoní sa a dvere sa zatvoria
Keď zazvoní, všetci sa tam presunú naraz. Sedí sa v nej spolu, píšu sa úlohy a počúva sa výklad, no nie je to chodba ani jedáleň.
Miesto, kde sa hlasy menia na šum
Ráno sa v nás ozýva zvonček, potom sa dvere zatvoria a každý má svoje miesto. Na tabuli sa menia úlohy, no nie som ani lavica, ani predmet.
Miesto, kde sa hodina začína
Sedíme v nej spolu, ale každý má vlastnú lavicu a svoje meno na rozvrhu. Keď zazvoní, všetci v nej čakáme na učiteľa aj na nové zadanie.
Na nej sa rodia odpovede aj omyly
Nie som zošit ani kniha, no často ma v triede hľadí viac očí než na učiteľa. Raz na mne zostane krieda, inokedy fixka, a potom ma treba opäť vyčistiť.
Miesto, kde sa píšu odpovede
Nie som kniha, no slová na mne zostávajú aspoň na chvíľu. Učiteľ na mňa ukazuje a potom sa zasa vymažem jedným ťahom.
Strážim tvoje riadky aj gumy.
Mám stránky, ale nie som kniha. Do mňa si píšeš úlohy, kreslíš prvé nápady a občas schovám aj známku od učiteľa.
Miesto, kde každý deň sedí iná partia
Ráno som plná šumov, šepotu a zdvihnutých rúk. Popoludní zasa stíchnem, no cez deň držím pohromade ľudí, rozvrh aj odpovede.
Miesto, kde sa triedi deň v škole
Ráno tam všetci sedia podľa rozpisu, na stene visí poriadok a na stole býva hluk aj ticho striedavo. Nie som budova, skôr jej pravidelný kúsok. Čo som?
Miestnosť plná hlasov, lavíc a tajných poznámok
Ráno ma otvorí zvonček a večer zatvorí posledný krok žiakov. Vnútri sa sedí, píše, odpovedá aj sníva o prestávke.