Hádanka #22686:
Tichý spoločník v lavici
Nesiem čmáranice, úlohy aj opravy, no bez mňa by sa mnohé z učenia stratilo. Som plný strán, ale nie som kniha.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Tichý spoločník v lavici
Nesiem čmáranice, úlohy aj opravy, no bez mňa by sa mnohé z učenia stratilo. Som plný strán, ale nie som kniha.
Miesto, kde sa hluk zmení na učenie
Každé ráno sa v nej zídu žiaci a po zvonení sa mení na ruch, otázky aj úlohy. Nie je to učebnica ani lavica, ale bez nej by škola nefungovala.
Miesto, kde deň začína zvonením
Ráno sa plním šepotom, poobede tichom a medzi tým sa v mne striedajú otázky, odpovede aj papierové katastrofy. Nie som budova, ale bez mňa by sa v nej učilo oveľa horšie.
Strážca poznámok v taške
Nie som kniha, ale zbieram tvoje vety, počty aj kresby. Keď ma otvoríš, čakajú na teba prázdne riadky, ktoré treba zaplniť.
Miesto, kde sa triedi ruch aj poznanie
Ráno je plná šumov, popoludní zostane prázdnejšia. V jej strede bývajú lavice, pri tabuli stojí hlas, ktorý drží poriadok aj tempo hodiny.
Strážca poznámok, testov aj tajných značiek
V taške sa strácam medzi knihami, no v triede som stále po ruke. Keď ma otvoríš, čakajú ma riadky, škrtance aj opravy.
V škole ma majú všetci, ale nie navždy
Ráno sa v ňom zíde veľa detí a po zvonení sa vyprázdni. Niekedy je tichá, inokedy hlučná ako včelí úľ, no stále patrí škole.
Tam, kde sedí celý rad žiakov
Neraz bývam plná šepotu, písania aj odpovedí. Ráno som tichá, potom sa v mne rozbehne učenie a popoludní sa opäť vyprázdnim.
Za dverami je hluk, vo mne poriadok.
Keď sa otvorím, každý si sadne na svoje miesto a deň pokračuje. Som priestor, kde sa pýta, počúva aj píše, no nie som celá škola.
Pred ňou sa píše, za ňou sa gumuje.
V triede na mňa učiteľ niečo píše a potom to všetci sledujú z lavíc. Nie som kniha ani zošit, no viem byť plná písmen, čiar aj príkladov.