Hádanka #7957:
Miesto, kde mizne krieda a ostáva text
Nie som kniha ani zošit, no pozerá sa na mňa celá trieda. Raz som plná písmen, raz prázdna po jednom ťahu handričky.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde mizne krieda a ostáva text
Nie som kniha ani zošit, no pozerá sa na mňa celá trieda. Raz som plná písmen, raz prázdna po jednom ťahu handričky.
Miesto, kde sa učia celé partie detí.
Nie som kniha ani učiteľ, no denne v sebe držím hluk, lavice aj zvonenie. Keď sa začína hodina, všetci do mňa vojdú a spolu zostanú.
Miesto, kde sa začína zvoniť
Ráno sa v ňom stretne veľa detí, cez deň sa v ňom strieda učenie, hluk aj ticho po zvonení. Nie je to učebnica, ale bez neho by hodina nemala kde začať.
V jednej miestnosti sa toho deje najviac
Nie som kniha ani učiteľ, no bezomňa by hodina nemala kde prebiehať. Sedí sa v nej v radoch, píšu sa v nej poznámky a predsa nie som zošit.
Pamätám si aj škvrny od gumy
Nie som kniha ani tabuľa, no zbieram tvoje omyly, poznámky aj prvé pokusy. Keď ma otvoríš, nájdeš v mne viac stôp po učení než v pamäti triedy.
Miesto, kde sa zvyčajne rodia odpovede
Nie som kniha ani tabuľa, no každý deň v mne niekto sedí, počúva a zapisuje. Keď zazvoní, zmení sa ruch aj pravidlá hry.
Raz znamená miestnosť, raz ľudí v nej
Mám steny, lavice aj tabuľu, no nie vždy som len budova. Keď sa poviem v množnom čísle, už nejde o priestor, ale o partiu, ktorá spolu sedí a učí sa.
Strážca poznámok aj domácich úloh
Mám stránky, ktoré sa vypĺňajú postupne, a často skončím v taške medzi perom a pravítkom. Nie som kniha, no bez mňa by veľa školských stôp rýchlo zmizlo.
Necháva stopu, no nemá nohy
Keď sa rozmyslíš, viem zmiznúť v puzdre, no na papieri po mne zostane jasná čiara. V škole som častý spoločník, hoci nie som kniha ani zošit.
Miesto, kde sa učí aj hluk štebotá
Som štvorec plný stoličiek, kníh a otázok. Keď zazvoní, všetko sa v mne mení z ticha na šum a z šumu na poriadok.