Hádanka #25045:
Miesto, kde sa ozýva šepot aj zvonček
Nie je to chodba ani miestnosť pre učiteľa, no každý žiak v nej má svoje miesto. Keď zazvoní, zrazu ožije písaním, otázkami aj tichom pred odpoveďou.
Kategória hádaniek
Predmety, učebné pomôcky a miesta, kde sa učíme.
Miesto, kde sa ozýva šepot aj zvonček
Nie je to chodba ani miestnosť pre učiteľa, no každý žiak v nej má svoje miesto. Keď zazvoní, zrazu ožije písaním, otázkami aj tichom pred odpoveďou.
Miesto, kde sa ozýva šum aj pred zvonením
Nie som učebnica ani učiteľ, no denne v sebe držím desiatky detí. Keď zazvoní, stíšim sa len na chvíľu a potom zasa ožijem hlasmi.
Tam, kde sa zhluknú mená, hlasy a rozvrh
Nie som len miestnosť s lavicami. Keď zazvoní, zmením sa na malý svet, v ktorom každý vie, kam patrí, aj keď ešte nepadlo ani slovo.
Miestnosť, kde zvonček rozhoduje
Ráno sa v nej menia tichí žiaci na hlučný dav a po zvonení zas na poriadok. Má svoje mená, lavice aj pravidlá, no nie je to budova.
Leží na lavici, no sama nič nepovie
Je plná textu, obrázkov aj úloh, ale sama ešte nikomu nič nevysvetlila. Keď sa z nej učí celá trieda, otvorí sa na tú istú tému znova a znova.
Miesto, kde sa z jedného ročníka stane tím
Nie som chodba ani budova, no v škole ma všetci poznajú podľa jedného ročníka. Mám svoje lavice, rozvrh aj mená, a keď zazvoní, som plná hlasov.
Miesto, kde sa deň delí na hodiny
Každé ráno sa v nej stretne partia detí, no nikto ju nenosí v taške. Má lavice, tabuľu a svoje meno počuť len v škole.
Miesto v škole, kde sa učí aj čaká na zvonenie.
Nie som budova ani predmet v zošite, a predsa sa vo mne stretáva celá skupina každý deň. Tu sa sedí, počúva a často sa ozve aj tiché šuchotanie lavíc.
Na mňa sa píše, ale sám nie som zošit
Najprv na mne ostane prach, potom krieda a nakoniec ticho po odpovedi. Vidí ma celá trieda, hoci ja len mlčky nesiem úlohu dňa.
Papierový spojenec žiaka
Nie je to kniha ani učebnica, no celé roky doň zapisuješ počty, vety aj omyly. Často sa stratí v taške, hoci bez neho je hodina chudobná.